Postavenie Rusínskej a Ukrajinskej menšiny na Slovensku v podmienkach Československa (1918–1992)

• Опубліковано в: : Міжнародні зв’язки України: наукові пошуки і знахідки
• Дата: 2018
• Автори: Gajdoš, M., Konečný, S.
• Формат: Стаття
• Мова: other
• Опубліковано: Інститут історії України НАН України 2018
• Теми: До 100-річчя утворення Чехословацької Республіки і 50-річчя «Празької весни» 1968 року
• Онлайн доступ: https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/188697
• Назва журналу: Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine
• Цитувати: Postavenie Rusínskej a Ukrajinskej menšiny na Slovensku v podmienkach Československa (1918–1992) / M. Gajdoš, S. Konečný // Міжнародні зв’язки України: наукові пошуки і знахідки: міжвід. зб. наук. пр. — 2018. — Вип. 27. — С. 28-54. — Бібліогр.: 53 назв. — слов.

Štúdia formou stručnej syntézy prezentuje vývoj v postavení rusínskej a
 ukrajinskej menšiny žijúcej na východnom Slovensku v období existencie
 Československej republiky. V úvodnej časti autori charakterizujú menšinu a
 poukazujú na faktory a okolnosti, ktoré ju spojili s československým štátom.
 Historická kontinuita a určité súvislosti s problematikou Podkarpatskej Rusi
 priniesli Rusínom na Slovensku v medzivojnovom období isté zvláštnosti v
 jednotlivých oblastiach života spoločnosti. Inštitúty demokratického štátu však
 využívali v prospech rozvoja životnej a kultúrnej úrovne komunity. Po obnovení
 Československa a definitívnom oddelení od väčšiny etnika dochádza v nových
 politických podmienkach k umelým zásahom do etnogenézy minority, ktoré
 viedli k poklesu jej početnosti a oslabeniu národných atribútov. Po páde
 komunistického režimu je rozvoj menšiny limitovaný najmä jej rozdelením a
 niektorými prechodnými dôsledkami spoločenskej transformácie na Slovensku. The authors of the study present the development of legal and social status
 of the ethnic minority of Ruthenians and Ukrainians in Slovakia during the
 existence of the Czechoslovak state. Based on recent scholarship, in the first
 part of the study the authors characterize basic features of the minority and
 explain factors and circumstances which contributed to the annexation of the
 territories populated by this minority by the Czechoslovak state. The fact that
 Ruthenians and Ukrainians lived continuously on the annexed territory, as well
 as the factor of establishing of the formally autonomous region of Subcarpathian
 Ruthenia, meant that members of this minority were characterized by
 several specifics which are dealt with in detail in the study. The democratic
 regime of the Czechoslovak Republic (1918–1938) enabled development of
 self-governed minority bodies in the benefit of the members of the community.
 After the restoration of Czechoslovakia and the definitive separation from the
 majority of ethnicities, the new political conditions leads to artificial interventions
 in the ethnic minority ethnogenesis. This has led to a decline in its
 number and weakening of national attributes. After the collapse of the
 communist regime, the development of the minority is limited, especially, by its
 partition and some temporary consequences of social transformation in
 Slovakia.