Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)

Sujety o stretnutiach človeka (reálneho sveta) s nadprirodzenými bytosťami (ireálnym svetom) sa od počiatku záujmu o folklórnu tradíciu na Slovensku, teda prevažne od čias národného obrodenia, zaznamenávali a skúmali v oblasti etnografie ako súčasť ľudovej kultúry, v oblasti folkloristiky ako súčasť...

Full description

Saved in:
Bibliographic Details
Published in:Народна творчість та етнологія
Date:2022
Main Author: Žeňuchová, K.
Format: Article
Language:Slovak
Published: Інститут мистецтвознавства, фольклористики та етнології iм. М.Т. Рильського НАН України 2022
Subjects:
Online Access:https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/203516
Tags: Add Tag
No Tags, Be the first to tag this record!
Journal Title:Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine
Cite this:Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike) / K. Žeňuchová // Народна творчість та етнологія. — 2022. — № 2. — С. 51–58. — Бібліогр.: 23 назв. — словац.

Institution

Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine
_version_ 1862618273090109440
author Žeňuchová, K.
author_facet Žeňuchová, K.
citation_txt Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike) / K. Žeňuchová // Народна творчість та етнологія. — 2022. — № 2. — С. 51–58. — Бібліогр.: 23 назв. — словац.
collection DSpace DC
container_title Народна творчість та етнологія
description Sujety o stretnutiach človeka (reálneho sveta) s nadprirodzenými bytosťami (ireálnym svetom) sa od počiatku záujmu o folklórnu tradíciu na Slovensku, teda prevažne od čias národného obrodenia, zaznamenávali a skúmali v oblasti etnografie ako súčasť ľudovej kultúry, v oblasti folkloristiky ako súčasť rozprávačskej tradície. K tomuto tematickému okruhu patrí rozsiahly a tematicky i žánrovo veľmi rozmanitý materiál, ktorý je na jednej strane v autentickej rozprávačskej tradícii podnes značne frekventovaný, na druhej strane nie vždy spĺňa vysoké ambície na estetickú stránku textu. V porovnaní s vycibrenou poetickou formou folklórneho textu, napríklad čarovnej rozprávky, ide o skupinu narácií, nie vždy v umelecky dokonalo vypracovanej podobe. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvnila aj vydávanie a sprístupňovanie záznamov démonologických naratívov v systéme etablovania slovesnej kultúry. Osobitná funkcia, pragmatické zacielenie démonologických naratívov a noetický priestor, ktorý ponúkajú, dali podnet k tomu, že texty démonologickej prózy sú predmetom záujmu nielen etnografov a folkloristov, ale aj pre bádateľov v oblasti religionistiky, sociológie, antropológie, psychológie a kognitívnej antropológie. Jedným z problémov, ktorým čelí bádateľ tohto okruhu slovesnej tradície, je skutočnosť, že doposiaľ neboli démonologické rozprávania na Slovensku systematicky spracovávané a klasifikované. Ďalším problémom pri výskume je terminologická nejednotnosť a nejasnosti žánrového vymedzenia textov, ktoré prinášajú informácie o strete človeka s nadprirodzeným svetom. Typ folklórneho textu s mytologickými a démonologickými prvkami sa v slovenskej odbornej literatúre vníma ako súčasť širšieho okruhu ľudovej prózy a poznáme ho pod rozličnými označeniami – poverové rozprávanie, poverová poviedka, démonologická povesť či démonologická rozprávka. V štúdii upozorňujeme na terminologickú ekvivalentnosť a neustálenosť žánrovového vymedzenie širokého spektra mytologických naratívov, ktoré v inonárodných folkloristických genologických systémoch majú aj špeciálne pojmové vymedzenie (napr. v ruskom kontexte byličky, byvaľnici), ktoré v slovenskej folkloristike nemajú zaužívaný ekvivalent. Stories of man and his real world inhabited by surreal beings (unreal world) have been recorded and researched from the standpoint of ethnography as a part of folk culture, from the standpoint of folkloristics as a part of narrative tradition for a long time. A wide array of multi-genre material belongs to this topical scope. It is on one side frequented in the narrative tradition, on the other doesn’t always accomplish many ambitions of the esthetical side of the text (in comparison with the highly poetic magical tale). Without a doubt, this fact has affected the publication of demonological narratives and their full establishment in editorial practice in older times. One of the many problems, that a researcher must face when studying this scope of verbal tradition, is the fact that until now demonological tales in Slovakia haven’t compiled systematically and evaluated. Another issue during the research process is the terminological diversity and ambiguity in the definition of genres of mythological texts. This type of text with mythological and demonological elements is perceived in Slovak scientific literature as a part of a wider scope of folk prose and is known under various names as superstitious narrative, superstitious novel, demonological legend, or demonological tale. The authoress of the paper points out the terminological ambiguity of the definition of genres of a wide range of diverse mythological narratives, which have specific definitions within their individual genre groups in genological systems of other nations (e.g. in the Russian context the so-called bailichka, byvalschina).
first_indexed 2025-12-07T13:13:11Z
format Article
fulltext
id nasplib_isofts_kiev_ua-123456789-203516
institution Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine
issn 0130-6936
language Slovak
last_indexed 2025-12-07T13:13:11Z
publishDate 2022
publisher Інститут мистецтвознавства, фольклористики та етнології iм. М.Т. Рильського НАН України
record_format dspace
spelling Žeňuchová, K.
2025-05-29T10:19:38Z
2022
Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike) / K. Žeňuchová // Народна творчість та етнологія. — 2022. — № 2. — С. 51–58. — Бібліогр.: 23 назв. — словац.
0130-6936
https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/203516
821.01.12
https://doi.org/10.15407/nte2022.02.051
Sujety o stretnutiach človeka (reálneho sveta) s nadprirodzenými bytosťami (ireálnym svetom) sa od počiatku záujmu o folklórnu tradíciu na Slovensku, teda prevažne od čias národného obrodenia, zaznamenávali a skúmali v oblasti etnografie ako súčasť ľudovej kultúry, v oblasti folkloristiky ako súčasť rozprávačskej tradície. K tomuto tematickému okruhu patrí rozsiahly a tematicky i žánrovo veľmi rozmanitý materiál, ktorý je na jednej strane v autentickej rozprávačskej tradícii podnes značne frekventovaný, na druhej strane nie vždy spĺňa vysoké ambície na estetickú stránku textu. V porovnaní s vycibrenou poetickou formou folklórneho textu, napríklad čarovnej rozprávky, ide o skupinu narácií, nie vždy v umelecky dokonalo vypracovanej podobe. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvnila aj vydávanie a sprístupňovanie záznamov démonologických naratívov v systéme etablovania slovesnej kultúry. Osobitná funkcia, pragmatické zacielenie démonologických naratívov a noetický priestor, ktorý ponúkajú, dali podnet k tomu, že texty démonologickej prózy sú predmetom záujmu nielen etnografov a folkloristov, ale aj pre bádateľov v oblasti religionistiky, sociológie, antropológie, psychológie a kognitívnej antropológie. Jedným z problémov, ktorým čelí bádateľ tohto okruhu slovesnej tradície, je skutočnosť, že doposiaľ neboli démonologické rozprávania na Slovensku systematicky spracovávané a klasifikované. Ďalším problémom pri výskume je terminologická nejednotnosť a nejasnosti žánrového vymedzenia textov, ktoré prinášajú informácie o strete človeka s nadprirodzeným svetom. Typ folklórneho textu s mytologickými a démonologickými prvkami sa v slovenskej odbornej literatúre vníma ako súčasť širšieho okruhu ľudovej prózy a poznáme ho pod rozličnými označeniami – poverové rozprávanie, poverová poviedka, démonologická povesť či démonologická rozprávka. V štúdii upozorňujeme na terminologickú ekvivalentnosť a neustálenosť žánrovového vymedzenie širokého spektra mytologických naratívov, ktoré v inonárodných folkloristických genologických systémoch majú aj špeciálne pojmové vymedzenie (napr. v ruskom kontexte byličky, byvaľnici), ktoré v slovenskej folkloristike nemajú zaužívaný ekvivalent.
Stories of man and his real world inhabited by surreal beings (unreal world) have been recorded and researched from the standpoint of ethnography as a part of folk culture, from the standpoint of folkloristics as a part of narrative tradition for a long time. A wide array of multi-genre material belongs to this topical scope. It is on one side frequented in the narrative tradition, on the other doesn’t always accomplish many ambitions of the esthetical side of the text (in comparison with the highly poetic magical tale). Without a doubt, this fact has affected the publication of demonological narratives and their full establishment in editorial practice in older times. One of the many problems, that a researcher must face when studying this scope of verbal tradition, is the fact that until now demonological tales in Slovakia haven’t compiled systematically and evaluated. Another issue during the research process is the terminological diversity and ambiguity in the definition of genres of mythological texts. This type of text with mythological and demonological elements is perceived in Slovak scientific literature as a part of a wider scope of folk prose and is known under various names as superstitious narrative, superstitious novel, demonological legend, or demonological tale. The authoress of the paper points out the terminological ambiguity of the definition of genres of a wide range of diverse mythological narratives, which have specific definitions within their individual genre groups in genological systems of other nations (e.g. in the Russian context the so-called bailichka, byvalschina).
sk
Інститут мистецтвознавства, фольклористики та етнології iм. М.Т. Рильського НАН України
Народна творчість та етнологія
З історії та теорії науки
Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
Research on the Contacts of a Person and Unreal World (Terminological Equivalency of Genre Dimension in Slovak Folkloristics)
Article
published earlier
spellingShingle Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
Žeňuchová, K.
З історії та теорії науки
title Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
title_alt Research on the Contacts of a Person and Unreal World (Terminological Equivalency of Genre Dimension in Slovak Folkloristics)
title_full Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
title_fullStr Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
title_full_unstemmed Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
title_short Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
title_sort rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)
topic З історії та теорії науки
topic_facet З історії та теорії науки
url https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/203516
work_keys_str_mv AT zenuchovak rozpravaniaostretnuticlovekasirealnymsvetomterminologickaekvivalentnostzanrovehovymedzeniavslovenskejfolkloristike
AT zenuchovak researchonthecontactsofapersonandunrealworldterminologicalequivalencyofgenredimensioninslovakfolkloristics