Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia
Простежено міжслов’янські контакти словаків у другій половині ХІХ ст., зокрема в добу існування Словацької Матиці (1863–1875), яка налагодила книгообмін зі слов’янськими “Матицями” та культурними осередками, особливо в межах Австрійської держави, в тому числі з русофільськи налаштованими Народним До...
Saved in:
| Published in: | Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність |
|---|---|
| Date: | 2010 |
| Main Author: | |
| Format: | Article |
| Language: | other |
| Published: |
Інститут українознавства ім. І. Крип’якевича НАН України
2010
|
| Subjects: | |
| Online Access: | https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/73473 |
| Tags: |
Add Tag
No Tags, Be the first to tag this record!
|
| Journal Title: | Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine |
| Cite this: | Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia / T. Ivantysynova // Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність: Зб. наук. пр. — Львів: Інститут українознавства ім. І. Крип’якевича НАН України, 2010. — Вип. 19. — С. 112-116. — Бібліогр.: 16 назв. — слов. |
Institution
Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine| id |
nasplib_isofts_kiev_ua-123456789-73473 |
|---|---|
| record_format |
dspace |
| spelling |
Ivantysynova, T. 2015-01-11T17:28:47Z 2015-01-11T17:28:47Z 2010 Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia / T. Ivantysynova // Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність: Зб. наук. пр. — Львів: Інститут українознавства ім. І. Крип’якевича НАН України, 2010. — Вип. 19. — С. 112-116. — Бібліогр.: 16 назв. — слов. 2223-1196 https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/73473 Простежено міжслов’янські контакти словаків у другій половині ХІХ ст., зокрема в добу існування Словацької Матиці (1863–1875), яка налагодила книгообмін зі слов’янськими “Матицями” та культурними осередками, особливо в межах Австрійської держави, в тому числі з русофільськи налаштованими Народним Домом і Галицько-Руською Матицею у Львові, Товариством св. Івана Хрестителя в Пряшеві, Товариством св. Василія в Ужгороді. Наголошено на поступовому згортанні в словацькій політиці після закриття Словацької Матиці контактів з іншими лов’янами монархії, в тому числі (з політичних мотивів) з українцями Галичини, й все виразнішій її орієнтації на Росію. The author traces inter-Slavic contacts of Slovaks in the second half of the nineteenth century, particularly at the time of existence of Slovak Matica (1863–1875), which set exchange of books with Slavic Maticas and cultural centers, especially within the Austrian state, among others with the Russophile National House and Galician-Ruthenian Matytsia in Lviv, St.John the Baptist Society (Tovarystvo sv. Ivana Khrestytelia) in Presov, St. Basil Society in Uzhhorod. It is stressed that after Slovak Matica had been closed, the contacts with other Slavs of the monarchy, also with the Ukrainians of Galicia (du eto political reasons) figured less prominently in the Slovak politics, while orientation on Russia became more apparent other Інститут українознавства ім. І. Крип’якевича НАН України Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність Товариство “Просвіта” як чинник формування новочасного українства на тлі національно-культурних процесів у Центрально-Східній Європі Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia Slavic contacts of the Slovaks in the second half of the nineteenth century Article published earlier |
| institution |
Digital Library of Periodicals of National Academy of Sciences of Ukraine |
| collection |
DSpace DC |
| title |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia |
| spellingShingle |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia Ivantysynova, T. Товариство “Просвіта” як чинник формування новочасного українства на тлі національно-культурних процесів у Центрально-Східній Європі |
| title_short |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia |
| title_full |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia |
| title_fullStr |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia |
| title_full_unstemmed |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia |
| title_sort |
slovanske kontakty slovakov v druhej polovici xix storocia |
| author |
Ivantysynova, T. |
| author_facet |
Ivantysynova, T. |
| topic |
Товариство “Просвіта” як чинник формування новочасного українства на тлі національно-культурних процесів у Центрально-Східній Європі |
| topic_facet |
Товариство “Просвіта” як чинник формування новочасного українства на тлі національно-культурних процесів у Центрально-Східній Європі |
| publishDate |
2010 |
| language |
other |
| container_title |
Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність |
| publisher |
Інститут українознавства ім. І. Крип’якевича НАН України |
| format |
Article |
| title_alt |
Slavic contacts of the Slovaks in the second half of the nineteenth century |
| description |
Простежено міжслов’янські контакти словаків у другій половині ХІХ ст., зокрема в добу існування Словацької Матиці (1863–1875), яка налагодила книгообмін зі слов’янськими “Матицями” та культурними осередками, особливо в межах Австрійської держави, в тому числі з русофільськи налаштованими Народним Домом
і Галицько-Руською Матицею у Львові, Товариством св. Івана Хрестителя в Пряшеві, Товариством св. Василія в Ужгороді. Наголошено на поступовому згортанні в словацькій політиці після закриття Словацької Матиці контактів з іншими лов’янами
монархії, в тому числі (з політичних мотивів) з українцями Галичини, й все виразнішій її орієнтації на Росію.
The author traces inter-Slavic contacts of Slovaks in the second half of the nineteenth
century, particularly at the time of existence of Slovak Matica (1863–1875), which
set exchange of books with Slavic Maticas and cultural centers, especially within the Austrian state, among others with the Russophile National House and Galician-Ruthenian Matytsia in Lviv, St.John the Baptist Society (Tovarystvo sv. Ivana Khrestytelia) in Presov, St. Basil Society in Uzhhorod. It is stressed that after Slovak Matica had been closed, the contacts with other Slavs of the monarchy, also with the Ukrainians of Galicia (du eto political reasons) figured less prominently in the Slovak politics, while orientation on Russia became more apparent
|
| issn |
2223-1196 |
| url |
https://nasplib.isofts.kiev.ua/handle/123456789/73473 |
| citation_txt |
Slovanske kontakty Slovakov v druhej polovici XIX storocia / T. Ivantysynova // Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність: Зб. наук. пр. — Львів: Інститут українознавства ім. І. Крип’якевича НАН України, 2010. — Вип. 19. — С. 112-116. — Бібліогр.: 16 назв. — слов. |
| work_keys_str_mv |
AT ivantysynovat slovanskekontaktyslovakovvdruhejpolovicixixstorocia AT ivantysynovat slaviccontactsoftheslovaksinthesecondhalfofthenineteenthcentury |
| first_indexed |
2025-11-24T19:33:56Z |
| last_indexed |
2025-11-24T19:33:56Z |
| _version_ |
1850491194542391296 |
| fulltext |
Україна: культурна спадщина, національна свідомість, державність. 19/2010112
Tatiana IvanTyšynova
SlovanSké kontakty Slovákov
v druhej polovici XiX storočia
Простежено міжслов’янські контакти словаків у другій половині ХІХ ст.,
зокрема в добу існування Словацької Матиці (1863–1875), яка налагодила книгооб-
мін зі слов’янськими “Матицями” та культурними осередками, особливо в межах Ав-
стрійської держави, в тому числі з русофільськи налаштованими Народним Домом
і Галицько-Руською Матицею у Львові, Товариством св. Івана Хрестителя в Пряше-
ві, Товариством св. Василія в Ужгороді. Наголошено на поступовому згортанні в сло-
вацькій політиці після закриття Словацької Матиці контактів з іншими слов’янами
монархії, в тому числі (з політичних мотивів) з українцями Галичини, й все виразнішій
її орієнтації на Росію.
Ключові слова: словаки, Словацька Матиця, міжслов’янські зв’язки.
Ideovo vychádzal proces utvárania Slovákov ako novodobého národa z Kollárovej
idey slovanskej vzájomnosti. Význam, ktorý zohrala u Slovanov pre vznik národnych
ideológií čiastočne zatienil jej, rovnako dôležitú, kultúrnu funkciu.
Program kultúrnej spolupráce na etnickom základe, ktorý nastolil Kollár bol motivo-
vaný jednak snahou čelit‘ prevahe kultúr väčšinových národov v strednej Európe, jednak
úsilím o podporu týchto, úrovňou kultúry a osvetovými ciel‘mi , typologicky príbuzných
hnutí. Tieto, v XIX. stor. vel’mi intezívne medzislovanské kultúrne aktivity v Habsburskej
monarchii, vytvorili v tomto regióne osobitý kultúrny fenomén. Mal za následok celko-
vý vzostup kultúrnej úrovne Slovanov, i ked’ v závislosti na ich konkrétnej politickej a
materiálnej situácii. Spätost‘ kultúrnych procesov slovanských národov s ich politickým
vývinom, s dynamikou nacionalizmu určila i ambivalentný charakter slovanskej osvety
a kultúrnej vzájomnosti v tomto období. Charakter medzislovanských vzt‘ahov v prvom
období formovania novodobých národov (národneho obrodenia) bol väčšmi ovplyvnený
ideologickými potrebami národného pohybu – etnickej diferenciácie, formovania vlastnej
národnej identity. V období konštituovania základných ideologických, politických resp.
štátoprávnych atribútov existencie novodobých slovanských národov sa zvýraznila funk-
cia kultúrno-osvetová, ale súčasne i pragmatické politické ciele (hl’adanie spojencov).
Na vývine spoločenských a kultúrnych vzt’ahov Slovákov k okolitým slovanským
národom sa tieto všeobecné príznaky prejavili v plnej miere. V prvých dvoch obdobiach
(do revolúcie 1848 a po nej) sa tieto kontakty vyvíjali analogicky ako u ostatných oko-
litých slovanských národov. Od zavedenia dualizmu v monarchii mad’arizačná politika
vlády v Uhorsku zabrzdila prirodzený vývin slovenského etnika, čo sa prejavilo nielen v
ideológii, politike slovenskej politickej reprezentácie, ale i v oblasti kultúrnych stykov,
so všetkými sprievodnými znakmi určitej jednostrannosti a deformácie.
113 Slovanské kontakty Slovákov v druhej polovici XIX storočia
Významným prvkom spoločenskej štruktúry v procese formovania novodobých
slovanských národov sa stali kultúrne spolky. U menšinových národoch vytvárali me-
chanizmy rozvoja celonárodnej i etnickej lokálnej kultúry súčasne však mali i politické
funkcie a pôsobili na formovanie národnej a politickej identity1. Dominantné postave-
nie vo vývine slovenskej kultúry, a budovaní jej slovanských a medzinárodnych väzieb
mala v XIX. storoči Matica slovenská. I napriek tomu, že pôsobila iba od 1863 do1875
roku, kedy bola mad’arskými vládnymi úradmi zrušená, vytvorila určitý model národ-
nej i regionálnej kultúry, ktorý i po jej zákaze mohol transformovat’ do iných spoločen-
ských foriem (Muzeálna slovenská spoločnost’, Živena, kultúrnoorganizátorska činnost’
časopisu Slovenské pohl’ady a i.). Vytvorili sa tak predpoklady pre uchovanie kontinuity
vývinu slovenského národa. I v rozvíjaní medzislovanských kultúrnych kontaktov bola
v druhej polovici XIX. stor. Matica slovenská jedinou národnou inštitúciou, ktorá mohla
reprezentovat’ Slovensko navonok.
V počiatkoch formovania slovenského národneho hnutia slovanské kultúrne kon-
takty boli postavené takmer výlučne na osobných kontaktoch. I napriek tomu že zohra-
li priekopnícku úlohu pre nadviazanie prvých kultúrnych kontaktov2, nemohli nahradit’
inštitucionálne väzby. Potrebu vytvoreniá takéhoto kultúrneho centra si uvedomovali slo-
venskí vzdelanci už od 20 rokov XIX. stor.
Začiatkom 50. rokov možno zaznamenat’ súbežne viacero návrhov na zriadenie
Matice slovenskej. Z hl’adiska našej témy boli najzaujímavejšie práve tie, ktoré v tej či
onej miery kalkulovali s všeslovanským rámcom pôsobenia kultúrnej inštitúcie Slová-
kov. Projekt Všeslovanskej akadémie pre rakúskych Slovanov Jonáša Záborského pred-
pokladal zriadenie centrálnej kultúrnej inštitúcie v Prahe alebo vo Viedni, s vybudovanou
knižnicou a muzeálnymi zbierkami3. V projekte doznievali na jednej strane idey austro-
slavizmu4 rozšírené v rakúskej monarchii v 40. rokoch, na druhej strane prejavil sa v ňom
význam idey slovanskej vzájomnosti v ideológii i kultúrnej orientácii. Myšlienku kultúr-
nej spolupráce Slovanov akcentoval i návrh na zriadenie Matice rakúsko-uhorských Sla-
vianov, ktorý vyšiel z okruhu spolupracovníkov L’. Štúra. Jeho ciele boli v návrhu for-
mulované takto: “Aby literatúra všetkých v Rakúskej korunnej zemi Uhorskej bydliacich
slovanských kmeňov a síce: Slovákov, Rusínov a Chorvatov-Srbov dajakého zdarilejšie-
ho úspechu došla, uznalo sä od milovníkov literatúry nadrečených kmeňov slovanských
za potrebné, aby sä táto vzájomne spojenými silami podporovala, tak uzniesla sä v tom,
aby sä jedna všetky hore menovaným rakúsko-uhorským kmeňom slovanským spoloč-
ná Matica založila”5. V porovnaní s projektom Záborského bol reálnejší iba v tom, že
zohl’adňoval existujúce politické a správne členenie Rakúskej monarchie. Rovnako klá-
dol dôraz na zriadenie ústrednej inštitúcie, knižnice a zbierok. Vychádzal zo skúsenosti
spolupráce s Rusínmi v 40. rokoch.
I v návrhu na vytvorenie slovenského kultúrneho spolku Tatrín sa pamätalo na pôso-
benie medzi Rusínmi. Rozvíjanie osvety medzi nimi sa malo konat’ i vzhl’adom na “ná-
rodnie potreby bratov Rusínov”6. Zaujímavým prvkom v návrhu bolo zdôraznenie nad-
konfesionálneho charakteru spolku, prístup, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu i v procese
národnej integrácie slovenskej etnickej komunity. Návrhy na zriadenie Matice slovenskej
v širokých slovanských kontúrach v 50. rokoch vyplývali jednak z nevyhraneného vedo-
mia slovenskej národnej identity, ale i so zamieňaním vnútorných (národnych) a vonkaj-
šich (nadnárodnych) funkcií proponovaného národneho slovenského spolku.
114 Tatiana Ivantyšynova
Priaznivejšia situácia pre rozvinutie slovenských kultúrnych snáh nastala až v 60. ro-
koch XIX. stor. zmenou celkovej politickej situácie a žičlivejším postojom Viedne. Zosilne-
nie volania po vytvorení celonárodneho spolku vyplývalo i so sociálnych a spoločenských
zmien v slovenskej spoločnosti v tomto období, rozšírením okruhu národne orientovaných
vrstiev. Založenie Matice slovenskej postavilo organizovanie slovenskej kultúry a spolkové-
ho života na pevný základ a vytvorilo predpoklady pre systematické budovanie kultúrnych
kontaktov s okolitými najmä slovanskými národmi. Matica priamo v stanovách deklarova-
la nadviazanie kontaktov so “všetkými povolenými slovanskými literárnymi spolkami”7.
Oproti 40. a 50. rokom mala jej slovanská koncepcia pragmatický a nie ideologický cha-
rakter. Ťažiskom jej pôsobnosti bolo formovanie národnej kultúry, integrácia slovenského
etnika, jeho mobilizovanie na ceste ku konštituovaniu moderného národa. I ked’ jej vláda
nepovolila organizovat’ miestne odbočky (iba neskôr mohla vytvorit’ tzv. jednatel’stvá),
mala členov a priaznivcov na celom území Slovenska. Od počiatkóv svojej existencie čeli-
la Matica útokom mad’arských vládnych kruhov. Sústavne bola obviňovaná z “panslaviz-
mu”8. Aby sa vyhla upodozrievaniu so stykom s Ruskom orientovala sa Matica slovenská
viac na slovanské spolky a kultúrne inštitúcie v Rakúsku. O význame, ktorý Matica, napriek
tomuto tlaku, prikladala slovanským kontaktom svedči i skutočnost’, že už krátko po svo-
jom vzniku rozhodla o nadviazaní kontaktov s ostatnými maticami a slovanskými kultúr-
nymi spolkami. V prevolaní Matice slovenskej (Príhlas) vyzývala ku kultúrnej spolupráci
a výmene knih. V archive Matice slovenskej sa zachoval preklad tohto prevolania do rušti-
ny: “Priglašenije Matici slovenskoj k Russkomu narodu v Galiciji i Vengriji”9. V priebehu
60. rokov Matica (ako o tom svedči dochovaná korešpondencia), nadviazala rozsiahle sty-
ky na výmenu kníh a časopisov. Na výzvu Matice slovenskej reagovali v prvom rade slo-
vanské matice – slovinská, dalmatínska, lužickosrbská (častejšie i prostrednictvom svojho
čelného predstavitel’a A. Smolera), ale i d’alšie kultúrne inštitúcie ako Juhoslovanská aka-
démia v Záhrebe, Múzeum král’ovstva českého, Tovarišstvo Nauk z Krakova, Petrohrad-
ská akadémia vied, Slavianskij blagotvoritel’nyj komitét v Moskve a i.
O stykoch Matice slovenskej s Haličou existujú v archíve MS pomerne málo doku-
mentov. Matica slovenská sa už 22. sept. 1863 obrátila na Ruský národny dom v L’vove
a znova 14. dec. toho istého roku so žiadost’ou o spoluprácu. Odpoved’ z L’vova prišla
pomerne neskoro. V roku 1865 Jakov Holovackij reagoval na listy z Matice slovenskej a
v mene Haličsko-ruskej Matice informoval vedenie Matice, že zásielky Letopisu Matice
boli zaradené do ruskej národnej knižnice10. V roku 1873 Národny dom v L’vove znova
listom potvrdil, že prijal zásielku kníh a Letopisu Matice slovenskej11. I napriek tomu, že
sa medzi Maticou slovenskou a L’vovom nerozvinula širšia spolupráca, vzájomná výmena
publikácii znamenala faktickú, i ked’ nie verbálne formulovanú ochotu k spolupráci. Na-
ukovyj sbornik poslal Matici v roku 1865 Jakov Holovackij12, i neskôr prichádzali z L’vo-
va viacmenej pravidelne zborníky Haličsko-ruskej matice a niektoré jej d’alšie vydania.
Zásielky od menších slovanských matíc obsahovali spravidla vydania matičných ča-
sopisov a zborníkov, prípadne knižné vydania naučného charakteru, folkloristické práce
(napr. od lužických Srbov). Bohaté dary, kde boli zastúpené rôznorodé tituly získala Ma-
tica slovenská od vedeckých spoločností v Prahe, Krakove, vo Viedni a od Slovanského
dobročinného komitétu v Moskve.
Za 12 rokov svojej existencie bola činnost’ Matice orientovaná na vydávanie
kníh a časopisov, budovanie zbierok. Viac ako 10 000 kníh, ktoré Matica zhromaždi-
115 Slovanské kontakty Slovákov v druhej polovici XIX storočia
la počas svojho trvania pochádzalo do značnej miery z darov slovanských spolkov a
knižnic. V Matici sa vytvorila i zbierka historických rukopisov a muzeálnych pred-
metov. Neskôr v tejto tradícii pokračovala Muzeálna slovenská spoločnost’. Organi-
zovanie vedeckého výskumu zostalo v Matici iba v počiatkoch. Letopis Matice však
pravidelne publikoval náučne články z rôznych vedných odborov. Zo sporadických
zahraničných vedeckých kontaktov, o ktorých sa dochovali zmienky v archíve Ma-
tice možno spomenút’, napr. listy Matiju Majara, slovinského národneho buditel’a
a Oleksandra Oleksandroviča Rusova z Kyjeva venované otázkam folklóru (sloven-
ským l’udovým piesňam)13.
Hoci sa Matica slovenská v stanovách deklarovala ako kultúrna ustanovizeň, význam
jej pôsobenia d’aleko presiahol kultúrny rámec. Mal zásadný vplyv na organizovanie ce-
lého slovenského národneho života v 60.–70. rokoch. Účast’ zástupcov Matice na niekto-
rých kultúrnych podujatiach v Habsburskej monarchii, ako boli Slávnost’ 300. výročia
smrti Nikola Šubiču Zrínskeho r.1866, Jungmannove oslavy v Prahe v roku 1873 a otvo-
renie univerzity v Zagrebe, mala zásadný význam pre politické kontakty so Slovanmi v
Habsburskej monarchii14.
Od počatku svojej existencie si Matica slovenská uvedomovala význam ktorý mohlo
nadviazanie slovanských kontaktov priniest’ pre posilnenie jej spoločenského i politic-
kého postavenia v monarchii. S týmto zámerom pristúpila krátko po svojom vzniku k
výberu kandidátov na čestné členstvo. Medzi prvými menovanými bol A. I. Dobrianský,
rusínsky biskup J. Gaganec z Prešova, srbský biskup N. Gruič, chorvatský župan S. Ku-
kuljevič-Sakcin’ski, Slovinci F. Miklošić a J. Bleiweiss, z českých osobností F. Palac-
ký15. Z d’alších významných osobností možno spomenút’ prof. A.S. Budiloviča, protoje-
reja ruského kostola pri vyslanectve vo Viedni M. F. Rajevského.
Mimoriadne blízke kontakty mala Matica z uhorskými Rusínmi. Medzi zaklada-
júcimi členmi kultúrneho spolku Rusínov na Slovensku Spoločnosti Sv. Jána Krstitel’a
v Prešove boli viacerí slovenskí narodovci a matiční dejatelia. Spolok Sv. Jána Krsti-
tel’a v Prešove, menom Dobrianského a Pavloviča bol jedným z prvých, ktoré pozdra-
vili ustanovujúce sa matičné zhromaždenie, ako o tom informovali Pešt’budínske ve-
domosti 25. aug. 1863. Intenzívne kultúrne kontakty mala Matica i neskôr so Spolkom
Sv. Vasilija v Užhorode. V archíve Matice slovenskej niet zmienok o jej kontaktoch so
spolkom Prosvita. Pravdepodobne by ani podrobnejší výskum slovenských periodik
tohto obdobia nedospel k iným výsledkom, pretože Matica sa i neskôr viac oriento-
vala na rusfilskú ukrajinskú inteligrenciu v Haliči. Nie bez vplyvu na túto orientáciu
mohla byt’ i činnost’ A. I. Dobrianskeho, ktorý v 60. rokoch zohral významnú úlohu v
slovenskej politike16.
Rozvíjanie kultúrnych kontaktov Matice slovenskej so slovanskými spolkami
malo sa rozvíjalo v duchu Kollárovskej vzájomnosti bola orientovan “všeslovanský
charakter”. I pri určitých špecifikách, ako boli už tradične vel’mi blízke kontakty s
českou kultúrou a kontakty podfarbené politickými záujmami (účast’ zástupcov Ma-
tice na slávnostiach v Záhrebe a Prahe), uplatňovala sa tu snaha o rozvíjanie vzt’a-
hov so všetkými slovanskými národmi. Až po zatvorení Matice, odkedy sa v sloven-
skej politike postupne presadila výraznejšia orientácia na spoluprácu s Ruskom, boli
utlmené kontakty Slovákov s menšími slovanskými národmi a z politických dôvodov
i s Ukrajincami v Haliči.
116 Tatiana Ivantyšynova
Tatiana Ivantyšynova. Slavic contacts of the Slovaks in the second half of the ni-
neteenth century
The author traces inter-Slavic contacts of Slovaks in the second half of the nine-
teenth century, particularly at the time of existence of Slovak Matica (1863–1875), which
set exchange of books with Slavic Maticas and cultural centers, especially within the Aus-
trian state, among others with the Russophile National House and Galician-Ruthenian
Matytsia in Lviv, St.John the Baptist Society (Tovarystvo sv. Ivana Khrestytelia) in Presov,
St. Basil Society in Uzhhorod. It is stressed that after Slovak Matica had been closed,
the contacts with other Slavs of the monarchy, also with the Ukrainians of Galicia (due
to political reasons) figured less prominently in the Slovak politics, while orientation on
Russia became more apparent.
Key words: Slovaks, Slovak Matica, inter-Slavic relations.
1 Významom národneho spolčovania pre konštituovanie moderného národa sa zaoberajú najmä práce
O. Danna a d’alších.
2 Mimoriadne aktívna bola v tomto smere najmä generácia L’. Štúra, której sa podarilo vytvorit’ širo-
ké spektrum väzieb Slovákov na slovanské kultúrne spolky (matice), slovanské časopisy ap.
3 Akadémiu mal riadit’ 20 členný výbor zložený zo zástupcov všetkých rakúskych Slovanov. Česi a
Poliaci mali mat’ po štyroch, ostatní po dvoch zástupcov. Pozri: Dejiny Slovenska III. – Bratislava,
1992. – S. 245.
4 Záborsky túto austroslovanskú, resp. čechofilskú líniu načrtol i v návrhu slovenského literárneho spol-
ku, ktorý mal mat’ kontakty s českou Maticou. Haraksim L’. Matica slovenská a Slovania // Matica
slovenská v našich dejinách. – S. 150.
5 Bokes F. Dokumenty k slovenskému národnemu hnutiu v rokoch 1848–1914, I. (1848–1867). – S. 173;
prvýkrát uverejnil B. Polla // Historické štúdie. – 1960. – VI. – S. 323 a n.
6 Bokes F. C.d. – S. 171.
7 Haraksim L’. C.d. – S. 150.
8 V mad’arskej úradnej terminológii sa pod termínom “pans1avizmus” rozumeli nielen kontakty so Slo-
vanmi a Ruskom, ale i všetky kultúrne, etnicky slovenské prejavy.
9 Jeho autorom bol pravdepodobne Karol Kuzmány. Archív Matice slovenskej, Martin,(AMS), f. MS. –
I/850.
10 Na Priglašenije Matice slovenskej z roku 1863 reagoval za Národny dom v L’vove až v roku 1866
Kuzemskij.
11 AMS, f. MS. – I.
12 O kontaktoch J. Holovackého so Slovenskom a uhorskými Rusínmi pozri: Rudlovčáková H. K otáz-
kam vzájomných kultúrnych stykov Slovákov a Zakarpatských Ukrajincov v polovici minulého sto-
ročia // Sborník Ševčenkovský / Fil. fakulta Univ. P. J. Šafárika v Prešove. V. (1965). – S. 149–152.
13 AMS, f. MS. – I./2130.
14 Pozri Butvin J. Slovanská vzájemnost’ a Matica slovenská // HČ, VII (1960). – S. 383–398).
15 Zakladajúcim členom Matice sa stal i mladý V. I. Lamanskij, ktorý bol i priamym účastníkom jej za-
kladajúceho zhromaždenia. O vzt’ahu Lamanského k Slovensku pozri: Ivantyšynová T. Česi a Slo-
váci v ideológii ruských slavianfilov. – Bratislava, 1987. – S. 135–137.
16 V zdravici národovcov Turca A. I. Dobrianskému uverejnenej v Pešt’budínskych vedomostiach sa s
uznaním písalo o jeho obhajobe “rovnoprávnosti jazykových národností” v Uhorsku // PV. – 1864. – 1.
|