$A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines

We investigate infinitesimal areal deformations ($A$-deformations) of the first order under which the lengths of $LGT$-lines of a surface are preserved in the $E_3$ -space. We prove that any regular surface of the class $C^4$ of nonzero Gaussian curvature without umbilical points admits nontrivial $...

Ausführliche Beschreibung

Gespeichert in:
Bibliographische Detailangaben
Datum:2010
Hauptverfasser: Bezkorovaina, L. L., Vashpanova, T. Yu., Безкоровайна, Л. Л., Вашпанова, Т. Ю.
Format: Artikel
Sprache:Ukrainisch
Englisch
Veröffentlicht: Institute of Mathematics, NAS of Ukraine 2010
Online Zugang:https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/2921
Tags: Tag hinzufügen
Keine Tags, Fügen Sie den ersten Tag hinzu!
Назва журналу:Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal
Завантажити файл: Pdf

Institution

Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal
_version_ 1860508918222946304
author Bezkorovaina, L. L.
Vashpanova, T. Yu.
Безкоровайна, Л. Л.
Вашпанова, Т. Ю.
author_facet Bezkorovaina, L. L.
Vashpanova, T. Yu.
Безкоровайна, Л. Л.
Вашпанова, Т. Ю.
author_sort Bezkorovaina, L. L.
baseUrl_str https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/oai
collection OJS
datestamp_date 2020-03-18T19:40:27Z
description We investigate infinitesimal areal deformations ($A$-deformations) of the first order under which the lengths of $LGT$-lines of a surface are preserved in the $E_3$ -space. We prove that any regular surface of the class $C^4$ of nonzero Gaussian curvature without umbilical points admits nontrivial $A$-deformations with stationary lengths of LGT-lines.
first_indexed 2026-03-24T02:32:50Z
format Article
fulltext UDK 514.75 L. L. Bezkorovajna, T. G. Vaßpanova (Odes. nac. un-t im. I.�I. Meçnykova) A -DEFORMACI} POVERXNI ZI STACIONARNOG DOVÛYNOG LGT-LINIJ The present paper deals with the investigation of infinitesimal areal deformations (A-deformations) of the first order under which lengths of LGT-lines of a surface are preserved in the E3 -space. It is proved that any regular surface belonging to the class C 4 of nonzero Gauss curvature without umbilical points tolerates nontrivial A-deformations with stationary lengths of LGT-lines. Obæektom yssledovanyq v rabote qvlqgtsq beskoneçno mal¥e areal\n¥e deformacyy ( A-de- formacyy) pervoho porqdka, pry kotor¥x soxranqgtsq dlyn¥ L GT-lynyj poverxnosty v E3 - prostranstve. Dokazano, çto lgbaq rehulqrnaq poverxnost\ klassa C 4 nenulevoj polnoj kry- vyzn¥ bez ombylyçeskyx toçek dopuskaet netryvyal\n¥e A-deformacyy so stacyonarn¥my dly- namy LGT-lynyj. Klas neskinçenno malyx deformacij, wo zberihagt\ element plowi poverxni, [ dostatn\o ßyrokym. Taki deformaci] uzahal\nggt\ neskinçenno mali zhynannq. Osnovni rivnqnnq A -deformaci] (4), qkymy my korystu[mosq v roboti, [ uzahal\- nennqm vidomyx rivnqn\ dlq polq zhynannq [1]. A -deformaci] vyvçalysq, napry- klad, u robotax [2 – 9]. 1. Ponqttq LGT-sitky poverxni. Nexaj S — rehulqrna poverxnq klasu C 3 , homeomorfna oblasti G plowyny, zadana vektorno-parametryçnym riv- nqnnqm r = r( , )x x1 2 , de r — radius-vektor toçky poverxni, ( , )x x1 2 — vnut- rißni koordynaty ci[] toçky. Formula dlq heodezyçnoho skrutu lini] na po- verxni ma[ vyhlqd [9] τs = ραβ α β γϑ γ ϑ dx dx g dx dx , (1) de g dx dxγϑ γ ϑ — perßa, a ραβ α βdx dx — çetverta osnovni kvadratyçni formy poverxni, ρij = 1 2 c b c bi j j iα α α α+( ) , bi α = b gk ik α , b kα — koefici[nty druho] osnovno] kvadratyçno] formy, ciα — dyskryminantnyj tenzor poverxni ( c c11 22 0= = , c c g12 21= − = , g g g g= −11 22 12 2 ) . Z (1) vyplyva[, wo znaçennq heodezyçnoho skrutu zaleΩyt\ vid toçky poverxni i naprqmu dx1 : dx2 . Ekstremal\ni znaçennq heodezyçnoho skrutu v danij toçci poverxni budemo nazyvaty holovnymy heodezyçnymy skrutamy, a naprqmy na poverxni, u qkyx heo- dezyçnyj skrut dosqha[ ekstremal\nyx znaçen\, — holovnymy naprqmamy heode- zyçnoho skrutu. Holovni naprqmy heodezyçnoho skrutu poverxni moΩna vyzna- çyty z rivnqnnq [10] h dx dxαβ α β = 0, (2) de hαβ = 2( )H g bαβ αβ− , (3) H — serednq kryvyna poverxni S. Dali vsi indeksy nabuvagt\ znaçen\��1,�2. Ma[ misce taka teorema. © L. L. BEZKOROVAJNA, T. G. VAÍPANOVA, 2010 878 ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7 A-DEFORMACI} POVERXNI ZI STACIONARNOG DOVÛYNOG … 879 Teorema.1 [10]. U bud\-qkij toçci rehulqrno] C 3 -poverxni, za vynqtkom ombiliçnyx toçok, isnugt\ dva riznyx dijsnyx holovnyx naprqmy heodezyçnoho skrutu. Linig na poverxni, naprqm qko] v koΩnij toçci zbiha[t\sq z holovnym naprq- mom heodezyçnoho skrutu, budemo nazyvaty lini[g heodezyçnoho skrutu ( LGT- lini[g ) . Lini] heodezyçnoho skrutu poverxni vyznaçagt\sq rivnqnnqm (2) i v su- kupnosti vyznaçagt\ sitku linij heodezyçnoho skrutu ( LGT-sitku ) . Teorema.2 [10]. Na rehulqrnij poverxni klasu C 3 bez ombiliçnyx toçok is- nu[ dijsna rehulqrna LGT-sitka, do toho Ω cq sitka [ ortohonal\nog. 2. Postanovka zadaçi. Rozhlqnemo neskinçenno malu areal\nu deformacig perßoho porqdku poverxni S z polem zmiwennq y( , )x x1 2 i parametrom defor- maci] t → 0 : r∗∗( , )x x1 2 = r y( , ) ( , )x x t x x1 2 1 2+ . Çastynni poxidni vektora zmiwennq za bazysom r1 , r2 , n rozklademo u vyhlqdi yi = c T c Ti iα αβ β α αr n+ , de T αβ , T α — deqki tenzorni polq na S (polq deformaci]). U vypadku A -de- formaci] vony [ rozv’qzkamy systemy rivnqn\ (dyv., napryklad, [9]) T b Tk k ,α α α α− = 0, b T Tαβ αβ α α+ , = 0, c Tαβ αβ = 0, (4) v qkij komog poznaçeno kovariantnu poxidnu na bazi metryçnoho tenzora gij poverxni S. Teorema.3. Neobxidnog i dostatn\og umovog toho, wob pry A- deformaci] poverxni LGT-lini] zberihaly svog dovΩynu, [ rivnist\ 2 2T c g T c gγδ αγ βδ γδ βγ αδ+ = 2µ αβ αβ( )b H g− , (5) de µ ( , )x x1 2 — deqka funkciq. Dovedennq. Pry A-deformaci] kvadrat elementa duhy ds2 kryvo] na po- verxni S ma[ pryrist perßoho porqdku vidnosno t (velyçynamy vywyx porqdkiv nextu[mo): ds ds∗ − 2 2 = t dx dx t⋅ +2 2εαβ α β , do toho Ω variacig 2εαβ koefici[ntiv perßo] kvadratyçno] formy poverxni moΩna vyrazyty çerez tenzorne pole T αβ [9]: 2εαβ = T c g c gγδ αγ βδ βγ αδ( )+ . Vidomo, wo na S isnugt\ dvi rizni dijsni sim’] linij stacionarno] dovΩyny pry A -deformaci]. Pry c\omu lini] riznyx simej zavΩdy ortohonal\ni [5, 6]. Dyferencial\ne rivnqnnq sitky linij stacionarno] dovΩyny moΩna podaty u vy- hlqdi [6] εαβ α βdx dx = 0. (6) Budemo vymahaty, wob pry A -deformaci] poverxni dyferencial\ni rivnqnnq LGT-linij (2) i linij stacionarno] dovΩyny (6) vyznaçaly odyn i toj samyj heo- metryçnyj obraz. Zvidsy otryma[mo neobxidnu i dostatng umovu toho, wob pry A -deformaci] poverxni LGT-lini] zberihaly svog dovΩynu: ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7 880 L. L. BEZKOROVAJNA, T. G. VAÍPANOVA 4εαβ = – µ αβh . (7) 3. Vypadok tryvial\nyx deformacij. Rozhlqnemo vypadok εαβ = 0, todi T c g c gγδ αγ βδ βγ αδ( )+ = 0. (8) C\omu prypuwenng vidpovida[ neskinçenno male zhynannq, pry qkomu bud\-qka kryva na poverxni zberiha[ element dovΩyny. A -deformaciq, qka zadovol\nq[ (8) u danij toçci (oblasti) poverxni, nazyva[t\sq tryvial\nog v cij toçci (ob- lasti). Magt\ misce taki lemy. Lema.1. A-deformaciq poverxni, wo zberiha[ dovΩyny LGT-linij, bude try- vial\nog todi i lyße todi, koly µ = 0. Lema.2. A -deformaciq poverxni, wo zberiha[ dovΩyny LGT-linij, bude ne- tryvial\nog todi i lyße todi, koly µ ≠ 0. Vypadok hαβ = 0 vyklgça[mo z rozhlqdu, oskil\ky cq rivnist\ vykonu[t\sq vynqtkovo v ombiliçnyx toçkax. Dali budemo vvaΩaty, wo hαβ ≠ 0. Takym çynom, zadaça pro isnuvannq A -deformaci] poverxni zi stacionarnymy dovΩynamy LGT-linij analityçno zvodyt\sq do rozhlqdu systemy rivnqn\ (4), (7). Cq systema sklada[t\sq z ßesty dyferencial\nyx rivnqn\ vidnosno ßesty nevidomyx funkcij — symetryçnoho tenzora T αβ , komponent vektora T α ta funkci] µ ( , )x x1 2 . Ma[ misce taka teorema. Teorema.4. Dlq toho wob odnozv’qzna poverxnq S klasu C 3 dopuskala ne- tryvial\ni A-deformaci] zi stacionarnog dovΩynog LGT-linij, neobxidno i dostatn\o, wob systema rivnqn\ (4), (7) mala rozv’qzok za umovy µ ≠ 0. 4. Isnuvannq A-deformaci] minimal\no] poverxni zi stacionarnog dov- Ωynog LGT-linij. Nexaj S — minimal\na poverxnq ( )H = 0 . Zhidno z for- mulog (3) otryma[mo, wo LGT-sitka zbihatymet\sq z sitkog asymptotyçnyx linij, a umova (5) nabere vyhlqdu 2εαβ = µ αβb . OtΩe, dlq minimal\no] poverxni zadaça pro isnuvannq neskinçenno malyx areal\nyx deformacij zi stacionarnog dovΩynog LGT-linij zvodyt\sq do roz- v’qzuvannq zadaçi pro isnuvannq A -deformacij poverxni, wo zberihagt\ dovΩy- nu asymptotyçnyx linij, qka rozhlqdalasq v [6]. Vraxovugçy otrymani v [6] rezul\taty, otrymu[mo taku teoremu. Teorema.5. Minimal\na poverxnq dopuska[ netryvial\ni A -deformaci], wo ne zminggt\ dovΩynu LGT-linij. Tenzory deformaci] zaleΩat\ vid odni[] do- vil\no] funkci] dvox zminnyx klasu C2 ta dvox dovil\nyx funkcij odni[] zminno] klasu C2 . 5. Pro isnuvannq A-deformaci] zi stacionarnog dovΩynog LGT-linij neminimal\no] poverxni. Vidnesemo poverxng S do linij kryvyny, todi g12 = = b12 = 0, i porqd z (5) rozhlqnemo alhebra]çne rivnqnnq (4)2 vidnosno T αβ : g T g T11 11 22 22− = 0, b T b T11 11 22 22+ = – T, γ γ , T12 = µ 4 22 22g h g = – µ 4 11 11g h g . ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7 A-DEFORMACI} POVERXNI ZI STACIONARNOG DOVÛYNOG … 881 Pry H ≠ 0 znajdemo rozv’qzok ci[] alhebra]çno] systemy rivnqn\ vidnosno T11 , T 22 , T12 : T11 = – T H g , γ γ 2 11 , T 22 = – T H g , γ γ 2 22 , T12 = µ 4 22 22g h g = – µ 4 11 11g h g , qkomu nadamo tenzornoho vyhlqdu T αβ = g Aαβ αβϕ µ− , (9) de funkciq ϕ ( , )x x1 2 ma[ vyhlqd ϕ = – T H , γ γ 2 , (10) a tenzor Aαβ = 1 2 Hc c bk k βα α β−( ) . Tenzor Aαβ [ symetryçnym, oskil\ky rivnist\ c Aαβ αβ = 0 dlq n\oho vykonu- [t\sq totoΩno. Oçevydno, tenzor deformaci] T αβ povynen zadovol\nqty systemu riv- nqn\�(4)1 . Znajdemo kovariantnu poxidnu vid T αβ i pidstavymo ]] v systemu riv- nqn\ (4)1 : b Tα β α = g A Aαβ α α αβ αβ αϕ µ µ,− − . Dali, pomnoΩyvßy otrymanu rivnist\ na d k β , oderΩymo ßukanyj vyraz dlq ten- zora T α : T α = d A d A dk k k k k kα β β α β β αϕ µ µ,− − , (11) de d kα = 1 K c c bki j ij α , K ≠ 0, k, α = 1, 2, — elementy matryci, oberneno] do bkα , µk = ∂ ∂ µ xk . Z (11) vyraz T α pidstavymo v (10). Otryma[mo odne linijne dyferencial\ne rivnqnnq z çastynnymy poxidnymy druhoho porqdku vidnosno funkcij µ ta ϕ : ( ),d Hk k α αϕ ϕ+ 2 = A d A d A d A dk k k k k k k kβ β α α β β α α β β α α β βµ µ µ, , , ,( ) (+ + + αα α µ), . (12) Takym çynom, dovedeno taku teoremu. ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7 882 L. L. BEZKOROVAJNA, T. G. VAÍPANOVA Teorema.6. Qkwo funkci] µ ( , )x x1 2 ≠ 0 ta ϕ ( , )x x1 2 [ rozv’qzkamy dy- ferencial\noho rivnqnnq (12), to isnu[ netryvial\na A -deformaciq zi stacio- narnog dovΩynog LGT-linij poverxni klasu C 4 za umov K ≠ 0, H ≠ 0 bez ombiliçnyx toçok. Pry c\omu tenzory deformaci] T αβ , T α çerez funkci] µ ta ϕ vyraΩagt\sq u qvnomu vyhlqdi za formulamy (9), (11) vidpovidno. 6. Pro isnuvannq okremyx lokal\nyx rozv’qzkiv zadaçi. Prypustymo, wo µ ( , )x x1 2 ≠ 0 [ zazdalehid\ zadanog funkci[g toçky poverxni klasu C2 . Todi rivnqnnq (12) u zahal\nomu vyhlqdi [ neodnoridnym dyferencial\nym rivnqnnqm z çastynnymy poxidnymy druhoho porqdku vidnosno funkci] ϕ ( , )x x1 2 . Dyskry- minant c\oho rivnqnnq ∆ = 1 gK . OtΩe, vono ma[ eliptyçnyj typ pry K > 0 i hiperboliçnyj pry K < 0. Zaznaçymo, wo rivnqnnq (12) uzahal\ng[ vidome riv- nqnnq Vejnhartena [1] ( ),d Hk k α αϕ ϕ+ 2 = 0, (13) qke nazyva[t\sq xarakterystyçnym rivnqnnqm polq obertan\ pry neskinçenno malyx zhynannqx poverxni, a joho rozv’qzky nazyvagt\sq xarakterystyçnymy funkciqmy. Qkwo S C∈ 4 — poverxnq eliptyçnoho typu, to koefici[nty rivnqnnq (13) [ rehulqrnymy funkciqmy klasu C 3 i rivnqnnq (12) v dostatn\o malij oblasti G zavΩdy ma[ rozv’qzok, qkyj zaleΩyt\ vid dovil\no] funkci] ω ( , )x x C1 2 3∈ [11]. Zvidsy vyplyva[ taka teorema. Teorema.7. Bud\-qka poverxnq S C∈ 4 eliptyçnoho typu bez ombiliçnyx toçok dopuska[ netryvial\ni A -deformaci], wo zberihagt\ dovΩynu LGT-li- nij v dostatno malij oblasti G . Tenzory deformaci] zaleΩat\ vid dvox do- vil\nyx rehulqrnyx funkcij µ ( , )x x C1 2 2∈ , µ ≠ 0, ta ω ( , ) ( )x x C G1 2 3∈ . Navpaky, qkwo ϕ ( , )x x1 2 [ pevnog xarakterystyçnog funkci[g, to rivnqn- nq (12) nabyra[ vyhlqdu A d A d A d A dk k k k k k k kβ β α α β β α α β β α α β βµ µ µ, , , ,( ) (+ + + αα α µ), = 0 (14) abo, inakße, D A d A d A dk k k k k k k kα α β β α α β β α α β β αµ µ µ, , , , ,( ) ( )+ + + αα µ = 0 (15) de D kα = 1 2 A d A dk kβ β α αβ β+( ) . Otrymaly dyferencial\ne rivnqnnq z çastyn- nymy poxidnymy druhoho porqdku vidnosno funkci] µ ( , )x x1 2 . U koΩnij toçci poverxni S ( K ≠ 0 ) dyskryminant c\oho rivnqnnq ∆ = – H K E g     2 4 < 0, de E = H K2 − — ejlerova riznycq. Zvidsy vyplyva[, wo rivnqnnq (15) [ rivnqn- nqm hiperboliçnoho typu. Ma[ misce taka teorema. Teorema.8. Qkwo µ ( , )x x C1 2 2∈ [ nenul\ovym rozv’qzkom dyferencial\no- ho rivnqnnq (14), a ϕ ( , )x x1 2 — xarakterystyçnog funkci[g na S C∈ 4 , to isnu[ netryvial\na A -deformaciq zi stacionarnog dovΩynog LGT -linij po- ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7 A-DEFORMACI} POVERXNI ZI STACIONARNOG DOVÛYNOG … 883 verxni klasu C 4 za umov K ≠ 0, H ≠ 0 bez ombiliçnyx toçok. Pry c\omu tenzory deformaci] vyraΩagt\sq u qvnomu vyhlqdi za formulamy (9), (11) vid- povidno. Zokrema, pry ϕ = 0 otryma[mo taki vyrazy komponent tenzoriv deformaci]: T αβ = – Aαβµ , (16) T α = – A d A dk k k kβ β α β β αµ µ,− , (17) qki vyznaçagt\ netryvial\ni neskinçenno mali areal\ni deformaci] z nezminnog dovΩynog LGT-linij. OtΩe, ma[ misce taka teorema. Teorema.9. Poverxnq S C∈ 4 nenul\ovyx povno] i seredn\o] kryvyn bez om- biliçnyx toçok dopuska[ netryvial\ni A -deformaci] zi stacionarnymy dovΩy- namy LGT-linij. Tenzory deformaci] T αβ , T α podano u vyhlqdi (16) ta (17) vidpovidno çerez odnu funkcig µ ( , )x x C1 2 2∈ , qka [ rozv’qzkom dyferencial\- noho rivnqnnq (14). 7. Pryklad. Nexaj rivnqnnq eliptyçnoho parabolo]da zadano u vyhlqdi r = u u u cos , sin ,v v 2 2         . Obçyslymo g u11 21= + , g12 0= , g u22 2= , b u 11 2 1 1 = + , b12 0= , b u u 22 2 21 = + , ρ ρ11 22 0= = , ρ12 3 22 1 = + u u( ) , h u u 11 2 21 = + , h12 0= , h u u 22 4 2 31 = − +( ) , b u 1 1 2 3 1 1 = +( ) , b u 2 2 2 1 1 = + , b b2 1 1 2 0= = , Γ Γ11 2 22 2 0= = , Γ22 1 21 = − + u u , Γ11 1 21 = + u u , Γ Γ12 1 21 1 0= = , Γ Γ12 2 21 2 1 = = u , K u = + 1 1 2 2( ) , 2 2 1 2 2 3 H u u = + +( ) . Rozhlqnemo A -deformaci], wo zberihagt\ dovΩynu LGT-linij dlq eliptyç- noho parabolo]da, za umovy ϕ = 0 . Rivnqnnq (14) dlq ci[] poverxni nabere vy- hlqdu ∂ ∂ ∂ + − + +     ∂ ∂ 2 2 2 2 4 1 2 1 µ µ u u u u uv v ( ) ( )( ) = 0. (18) ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7 884 L. L. BEZKOROVAJNA, T. G. VAÍPANOVA Zvedemo ce rivnqnnq do vyhlqdu ∂ ∂ ψ u = – ψ ξ( , ) ( )u uv , (19) de ∂ ∂ µ v = ψ( , )u v , ξ( )u = 4 1 2 1 2 2 2 ( ) ( )( ) − + + u u u u . NevaΩko znajty rozv’qzok rivnqnnq (19): µ ( , )u v = e c u dx−∫ ξ( ) ( )v , de c( )v = c d1( )v v∫ — dovil\na funkciq vid odni[] zminno] v. Zahal\nyj rozv’qzok rivnqnnq (18) matyme vyhlqd µ ( , )u v = ( ) ( ) ( ) u u u c 2 4 2 2 3 1 2 + + v , a dlq tenzoriv A -deformaci], wo zberiha[ dovΩyny LGT-linij, distanemo taki vyrazy: T T11 22 0= = , T T u u u c12 21 2 2 2 3 1 4 2 = = − + + ( ) ( ) ( )v , (20) T u u u c1 2 72 2 3 1 4 2 = − + + ′ ( ) ( ) ( )v , T u u u c2 2 32 2 2 4 1 1 2 2 = − + − + ( ) ( ) ( ) ( )v . (21) Oçevydno, wo cq deformaciq ne [ tryvial\nog. OtΩe, pravyl\nog [ taka teo- rema. Teorema.10. Poverxnq eliptyçnoho parabolo]da dopuska[ netryvial\ni A- deformaci], pry qkyx zberihagt\sq dovΩyny LGT-linij. Tenzory deformaci] T αβ , T α vyraΩagt\sq u qvnomu vyhlqdi za formulamy (20) i (21). 1. Vekua Y. N. Obobwenn¥e analytyçeskye funkcyy. – M.: Nauka, 1988. – 512 s. 2. Paul Vincensini. Sur les déformations équivalents infinitésimales des surfaces // Rev. Unuv. nac. Tucumán A. – 1962. – 14, # 2. – P. 177 – 188. 3. Aleksandrov A. D. V¥pukl¥e mnohohrannyky. – M.; L., 1950. – 428 s. 4. Fomenko V. T. Nekotor¥e rezul\tat¥ teoryy beskoneçno mal¥x yzhybanyj poverxnostej // Mat. sb. – 1967. – 72 (114), # 3. – S.�388 – 411. 5. Kolobov P. H. O beskoneçno mal¥x deformacyqx poverxnosty s soxranenyem plowady // Uç. zap. Kabardyno-Balkar. un-ta. Ser. mat. – 1966. – V¥p.�30. – S.�65 – 68. 6. Bezkorovajna L. L. Pro neskinçenno mali deformaci], wo zberihagt\ dovΩynu asymptotyç- nyx linij // Mat. nauk. konf. mol. uçenyx (pryrod. nauky). – Odesa, 1970. – S.�104 – 109. 7. Bezkorovajnaq L. L. Kanonyçeskye A-deformacyy, soxranqgwye dlyn¥ lynyj kryvyzn¥ poverxnosty // Mat. sb. – 1975. – 97 (139), # 2 (6). – S.�163 – 176. 8. Dermanec N. V. O prodolΩenyy beskoneçno mal¥x areal\n¥x deformacyj pervoho porqd- ka poverxnosty poloΩytel\noj kryvyzn¥ s kraem v analytyçeskye. – Odessa, 1985. – 46�s. – Dep. v UkrNYYNTY, #�813 Uk-85. 9. Bezkorovajna L. L. Areal\ni neskinçenno mali deformaci] i vrivnovaΩeni stany pruΩno] obolonky: Navç. pos. – Odesa: Astroprynt, 1999. – 168 s. 10. Vaßpanova T. G., Bezkorovajna L. L. Heodezyçnyj skrut ta joho ekstremal\ni znaçennq // Mat. nauk. konf. mol. uçenyx i studentiv z dyferenc. rivnqn\ ta ]x zastosuvan\ (Donec\k, 6–7 hrudnq�2006 r.). – Donec\k, 2006. – S.�28 – 29. 11. Bycadze A. V. Kraev¥e zadaçy dlq πllyptyçeskyx uravnenyj vtoroho porqdka. – M.: Nauka, 1966. OderΩano 19.03.10 ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2010, t. 62, # 7
id umjimathkievua-article-2921
institution Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal
keywords_txt_mv keywords
language Ukrainian
English
last_indexed 2026-03-24T02:32:50Z
publishDate 2010
publisher Institute of Mathematics, NAS of Ukraine
record_format ojs
resource_txt_mv umjimathkievua/35/6d9e2ff6ec0f67d281ddff72dbe30a35.pdf
spelling umjimathkievua-article-29212020-03-18T19:40:27Z $A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines $A$ -деформації поверхні зі стаціонарною довжиною $LGT$-ліній Bezkorovaina, L. L. Vashpanova, T. Yu. Безкоровайна, Л. Л. Вашпанова, Т. Ю. We investigate infinitesimal areal deformations ($A$-deformations) of the first order under which the lengths of $LGT$-lines of a surface are preserved in the $E_3$ -space. We prove that any regular surface of the class $C^4$ of nonzero Gaussian curvature without umbilical points admits nontrivial $A$-deformations with stationary lengths of LGT-lines. Объектом исследования в работе являются бесконечно малые ареальиые деформации ($A$-деформации) первого порядка, при которых сохраняются длины $LGT$-линий поверхности в $E_3$ - пространстве. Доказано, что любая регулярная поверхность класса $C^4$ ненулевой полной кривизны без омбилических точек допускает нетривиальные $A$-деформации со стационарными длинами LGT-лттй. Institute of Mathematics, NAS of Ukraine 2010-07-25 Article Article application/pdf https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/2921 Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal; Vol. 62 No. 7 (2010); 878–884 Український математичний журнал; Том 62 № 7 (2010); 878–884 1027-3190 uk en https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/2921/2592 https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/2921/2593 Copyright (c) 2010 Bezkorovaina L. L.; Vashpanova T. Yu.
spellingShingle Bezkorovaina, L. L.
Vashpanova, T. Yu.
Безкоровайна, Л. Л.
Вашпанова, Т. Ю.
$A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines
title $A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines
title_alt $A$ -деформації поверхні зі стаціонарною довжиною $LGT$-ліній
title_full $A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines
title_fullStr $A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines
title_full_unstemmed $A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines
title_short $A$-deformations of a surface with stationary lengths of $LGT$-lines
title_sort $a$-deformations of a surface with stationary lengths of $lgt$-lines
url https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/2921
work_keys_str_mv AT bezkorovainall adeformationsofasurfacewithstationarylengthsoflgtlines
AT vashpanovatyu adeformationsofasurfacewithstationarylengthsoflgtlines
AT bezkorovajnall adeformationsofasurfacewithstationarylengthsoflgtlines
AT vašpanovatû adeformationsofasurfacewithstationarylengthsoflgtlines
AT bezkorovainall adeformacíípoverhnízístacíonarnoûdovžinoûlgtlíníj
AT vashpanovatyu adeformacíípoverhnízístacíonarnoûdovžinoûlgtlíníj
AT bezkorovajnall adeformacíípoverhnízístacíonarnoûdovžinoûlgtlíníj
AT vašpanovatû adeformacíípoverhnízístacíonarnoûdovžinoûlgtlíníj