On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders

For arbitrary $0 ≤ σ ≤ ρ ≤ σ + 1$, we describe the class $A_{σ}^{ρ}$ of functions $g(z)$ analytic in the unit disk $D = \{z : ∣z∣ < 1\}$ and such that $g(z) ≠ 0,\; ρ_T[g] = σ$, and $ρ_M[g] = ρ$, where $M(r,g) = \max \{|g(z)|:|z|⩽r\},\quad$ $T(r,u) = \cfrac1{2π} ∫_0^{2π} ln^{+}|g(re^{iφ})|dφ,\...

Full description

Saved in:
Bibliographic Details
Date:2007
Main Authors: Chyzhykov., I. E., Чижиков, І. Е.
Format: Article
Language:Ukrainian
English
Published: Institute of Mathematics, NAS of Ukraine 2007
Online Access:https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/3360
Tags: Add Tag
No Tags, Be the first to tag this record!
Journal Title:Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal
Download file: Pdf

Institution

Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal
_version_ 1860509436291842048
author Chyzhykov., I. E.
Чижиков, І. Е.
author_facet Chyzhykov., I. E.
Чижиков, І. Е.
author_sort Chyzhykov., I. E.
baseUrl_str https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/oai
collection OJS
datestamp_date 2020-03-18T19:52:14Z
description For arbitrary $0 ≤ σ ≤ ρ ≤ σ + 1$, we describe the class $A_{σ}^{ρ}$ of functions $g(z)$ analytic in the unit disk $D = \{z : ∣z∣ < 1\}$ and such that $g(z) ≠ 0,\; ρ_T[g] = σ$, and $ρ_M[g] = ρ$, where $M(r,g) = \max \{|g(z)|:|z|⩽r\},\quad$ $T(r,u) = \cfrac1{2π} ∫_0^{2π} ln^{+}|g(re^{iφ})|dφ,\quad$ $ρ_M[g] = \lim \sup_{r↑1} \cfrac{lnln^{+}M(r,g)}{−ln(1−r)},$ $\quad ρT[g] = \lim \sup_{r↑1} \cfrac{ln^{+}T(r,g)}{−ln(1−r)}$.
first_indexed 2026-03-24T02:41:04Z
format Article
fulltext UDK 517.544+517.547+517.57 I. E. ÇyΩykov (L\viv. nac. un-t) PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV IZ ZADANYMY VELYÇYNAMY PORQDKIV For arbitrary 0 1≤ ≤ ≤ +σ ρ σ , we describe the class Aσ ρ of functions g z( ) analytic in the unit disk D = { }:z z < 1 such that g z( ) ≠ 0, ρ σT g[ ] = , ρ ρM g[ ] = , where M r g( , ) = max ( ){ g z : z r≤ }, T r u( , ) = 1 2 0 2 π ϕ π ϕ∫ +ln ( )g re di , ρM g[ ] = lim sup ln ln ( , ) ln ( ) r M r g r↑ + − −1 1 , ρT g[ ] = = lim sup ln ( , ) ln ( ) r T r g r↑ + − −1 1 . Dlq proyzvol\n¥x 0 1≤ ≤ ≤ +σ ρ σ opysan klass Aσ ρ analytyçeskyx v edynyçnom kruhe D = = { }:z z < 1 funkcyj g z( ) takyx, çto g z( ) ≠ 0, ρ σT g[ ] = , ρ ρM g[ ] = , hde M r g( , ) = = max ( ) :{ }g z z r≤ , T r u( , ) = 1 2 0 2 π ϕ π ϕ∫ +ln ( )g re di , ρM g[ ] = lim sup ln ln ( , ) ln ( ) r M r g r↑ + − −1 1 , ρT g[ ] = lim sup ln ( , ) ln ( ) r T r g r↑ + − −1 1 . 1. Vstup. Nexaj D = { z ∈ C : z < 1 } . Poznaçymo çerez A ( D ) ta H ( D ) klasy vidpovidno analityçnyx ta harmoniçnyx funkcij v D. Nexaj M ( r, f ) = = max ( ) :{ }f z z r= , T ( r, f ) = 1 2 0 2 π θθπ log ( )+∫ f re di , de x+ = max ,{ }x 0 , 0 < r < 1 i f ∈ A ( D ) — maksymum modulq ta xarakterystyka Nevanlinny vidpo- vidno. Porqdky zrostannq f ∈ D vyznaçagt\ tak: ρM f[ ] = lim sup ln ln ( , ) ln( )r M r f r↑ + + − −1 1 , ρT f[ ] = lim sup ln ( , ) ln( )r T r f r↑ + − −1 1 . Vidomo, wo ρT f[ ] ≤ ρM f[ ] ≤ ρT f[ ] + 1, (1) i ci spivvidnoßennq utoçnyty ne moΩna. Dlq zadanyx α > 1, ρ, ρ ≤ α ≤ ρ + 1, K. Linden [1] pobuduvav analityçnu v D \ { }1 funkcig u vyhlqdi tak zvanoho dobutku Naftalevyça – Cudzi g z( ) = E a a z pn nn 1 1 2 1 − −    = ∞ ∏ , , 1 1−( ) +∑ an p n < ∞ , z vlastyvistg ρT g[ ] = ρ, ρM g[ ] = α. Tut E ( w, p ) = ( ) exp{ / / }1 22− + + … +w w w w pp , p ∈ +Z , — pervynnyj mnoΩnyk Vej[rßtrassa, an — nuli g z( ). Razom z tym problema povnoho opysu klasu Aσ ρ funkcij f ∈ A ( D ) takyx, wo ρT g[ ] = σ, ρM g[ ] = ρ, dlq zadanyx ρ ≤ α ≤ ρ + 1 zalyßalas\ ne rozv’q- zanog. © I. E. ÇYÛYKOV, 2007 ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 979 980 I. E. ÇYÛYKOV Osnovnym rezul\tatom statti [ povnyj opys pidklasu Aσ ρ , qkyj sklada[t\sq z analityçnyx funkcij bez nuliv u D. Cej rezul\tat otrymu[t\sq z opysu vidpo- vidnoho klasu harmoniçnyx u D funkcij. Metod dovedennq spyra[t\sq na para- metryçne zobraΩennq pidklasu H ( D ) funkcij skinçennoho porqdku ( ρM u[ ] < < + ∞ ) , oderΩane M. M. DΩrbaßqnom [2], ta aparat drobovoho intehruvannq. 1.1. DopomiΩni vidomosti pro drobove intehruvannq. Dlq toho wob sformulgvaty rezul\tat, nam potribni vidomosti z intehruvannq drobovoho porqdku [2] (hl.CIX), [3] (hl.CXII.8). Dlq f ∈ L ( a, b ) ( intehrovno] za Lebehom na ( a, b ) ) drobovyj intehral Rimana – Liuvillq Fα porqdku α > 0 vyznaça[t\sq formulog [2] Fα ( r ) = D f r−α ( ) = 1 0 1 Γ( ) ( ) ( ) α α r r x h x dx∫ − − , r ∈ ( a, b ) , D 0 h ( r ) ≡ h ( r ) , D α h ( r ) = d dr D h r p p p{ }( ) ( )− −α , α ∈ ( p – 1, p ] , de Γ( )α — hamma-funkciq. Fα neperervna pry α ≥ 1 i zbiha[t\sq z pervisnymy vidpovidnoho porqdku pry α ∈ N . Zaznaçymo, wo pry α < 0 operator D α [ asociatyvnym ta komutatyvnym qk funkciq α. Qkwo my ma[mo spravu z periodyçnymy funkciqmy, zokrema z tryhonomet- ryçnymy rqdamy, to oznaçennq Rimana – Liuvillq [ nezruçnym. Tomu navedemo we oznaçennq, wo naleΩyt\ H. Vejlg. Nexaj f ∈ L ( 0, 2π ) . Prypustymo, wo 0 2π ∫ f x dx( ) = 0. (2) Qkwo c en inx n∈∑ Z , c0 = 0, — rqd Fur’[ f, to drobovyj intehral (poxidna) porqdku α vyznaça[t\sq rqdom Fur’[ c e in n inx n ( )\{ } α ∈ ∑ Z 0 α > = 0 1 2 0 2 π π α∫ −f t x t dt( ) ( )Ψ , (3) de Ψα( )t = e ininx n ( ) \{ } − ∈∑ α Z 0 [ zbiΩnym majΩe skriz\ na [ 0, 2 π ] pry α > 0. Tut i dali i α = eiπα /2 . Intehral z (3) isnu[ majΩe skriz\, joho znaçennq intehrovne, a rqd z (3) zbiΩnyj majΩe skriz\ i [ rqdom Fur’[ fα . Pry c\omu fα zadovol\nq[ (2). Poznaçymo fα çerez I fα[ ]. Operator Iα ma[ ti sami vlas- tyvosti, wo i D α. Pry α ∈ ( 0, 1 ) poxidna f−α porqdku α vyznaça[t\sq for- mulog f x−α( ) = d dx f x1−α( ). Qkwo Ω α > 0, n – 1 ≤ α < n, n ∈ N , to f x−α( ) = = d dx f x n n n−α( ). MiΩ oznaçennqmy Rimana – Liuvillq ta H. Vejlq isnu[ takyj zv’qzok: f xα( ) = 1 2 0 2 π π α∫ −f x t t dt( ) ( )Ψ = = 1 1 2 0 1 0 2 Γ( ) ( )( ) ( ) ( ) α π α π α x f t x t dt f t r x t dt∫ ∫− + −− , de r xα( ) — analityçna funkciq vid x, α > 0. ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 981 Nexaj ψ : [ 0, 2 π ] → R . Çerez BV i AC poznaçymo klasy funkcij obmeΩeno] zminy ta absolgtno neperervnyx na [ 0, 2 π ] vidpovidno. Qkwo ψ β− ∈AC, α > 0, pysatymemo ψ β∈AC . Analohiçno ψ β∈BV , qkwo ψ β− ∈BV. Vvedemo takoΩ poznaçennq f xα ∗( ) = i f xα α( ) = c e nn inx n − ≠∑ α 0 dlq f x( ) ~ c en inx n≠∑ 0 , α ∈ R . Nexaj ω ( δ, ψ ) = sup ( ) ( ) : , [ , ],ψ ψ π δx y x y x y− ∈ − <{ }0 2 — modul\ neperervnosti funkci] ψ. Qk i v [3], budemo hovoryty, wo ψ γ∈Λ , qkwo ω δ ψ( , ) = O( )δγ ( )δ↓0 . Vplyv intehruvannq ta dyferencigvannq na modul\ neperervnosti opysu[ te- oremaCCA. Teorema))A. 1.CCNexaj 0 ≤ α < 1, β > 0, f ∈ Λ α . Todi: a) fβ α β∈ +Λ pry α + β < 1; b) fβ ∈Λ1 pry α + β > 1. 2.CCNexaj 0 < γ < α < 1. Todi: a) f− −∈γ α γΛ pry f ∈Λα ; b) f− −∈γ γΛ1 pry f ∈Λ1. PunktyCC2,CC1a) vyplyvagt\ z teorem (8.13), (8.14) [3] (hl.CXII, teoremaC2), punktCC1b) dovedemo v p.C3. 2. ZobraΩennq i zrostannq harmoniçnyx funkcij. Osnovni rezul\taty. Dlq u ∈ H ( D ) oznaçymo maksymum modulq B ( r, u ) = max ( ) :{ }u z z r≤ ta xa- rakterystyku Nevanlinny T ( r, u ) = 1 2 0 2 π ϕϕπ u re di+∫ ( ) . Vvedemo porqdky ρB u[ ] = lim sup ln ( , ) ln( )r B r u r↑ + − −1 1 , ρT u[ ] = lim sup ln ( , ) ln( )r T r u r↑ + − −1 1 . Podibno do (1) ma[mo spivvidnoßennq ρT u[ ] ≤ ρM u[ ] ≤ ρT u[ ] + 1. Nam znadoblqt\sq rozvynennq uzahal\nenyx qder Koßi, Ívarca ta Puassona: C zα( ) = Γ( ) ( ) 1 1 1 + − + α αz = Γ Γ ( ) ( ) α + + += +∞ ∑ k k zk k 1 10 , (4) S zα( ) = 2 0C z Cα α( ) ( )− , P rα ϕ( , ) = Re ( ) ( ){ }2 0C re Ci α ϕ α− . Zaznaçymo, wo P r0( , )ϕ = r D P r− −α α α ϕ( ( , )) , P rα ϕ( , ) = D r P rα α ϕ( ( , ))0 , de operator D di[ za zminnog r. Nexaj Uα — pidklas H ( D ) takyx funkcij, wo sup ( ) 0 1 0 2 < < ∫ r iu re d π α ϕ ϕ = M α < + ∞ , de u re i α ϕ( ) = r D u re i− −α α ϕ( ). Nexaj Uσ ρ — klas funkcij u ∈ H ( D ) takyx, wo ρT u[ ] = σ, ρB u[ ] = ρ dlq zadanyx 0 ≤ ρ ≤ σ ≤ ρ + 1. Teorema))B ([2], teoremaC9.10). Nexaj α > – 1. Todi u ∈ Uα todi i lyße todi, koly ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 982 I. E. ÇYÛYKOV u re i( )ϕ = 0 2π α ϕ θ ψ θ∫ −P r d( , ) ( ), (5) de ψ π∈BV[ , ]0 2 . Pry c\omu ψ θ( ) = lim ( ) n n iu r e d → +∞ ∫ α θθ θ 0 dlq deqko] posli- dovnosti rn ↑1. Z teori], pobudovano] M. M. DΩrbaßqnom [2] (hl. IX), moΩna otrymaty na- stupne tverdΩennq, ne sformul\ovane nym u qvnomu vyhlqdi. TverdΩennq. Nexaj u ∈ H ( D ) . Todi ρT u[ ] = inf :α α≥ ∈{ }0 u U . Vyqvlq[t\sq, wo zrostannq B ( r, u ) , de u ma[ vyhlqd (5), opysu[t\sq v ter- minax modulq neperervnosti ψ. Teorema))C [4]. Nexaj α ≥ 0, 0 < γ < 1. Funkciq u ∈ H ( D ) zobraΩu- [t\sq u vyhlqdi (5), de ψ γ∈BV ∩ Λ , todi i lyße todi, koly u U∈ α i B ( r, u ) = O r(( ) )1 1− − −γ α , r↑1. Slid zaznaçyty, wo dovedennq teoremyCCC podibne do dovedennq teoremyCCD, vstanovleno] u vypadku, koly ψ ∈AC, u [5] (dyv. takoΩ [3], hl. VII, teore- maC5.1). Teorema))D. Nexaj u ∈ H ( D ) , 0 < γ ≤ 1. Todi u re i( )ϕ = 0 2 0 π ϕ∫ −P r t t dt( , ) ( )v dlq deqko] v ∈ Λ γ todi i lyße todi, koly B r u, ∂ ∂    ϕ = O r(( ) )1 1− −γ , r↑1. Analohy cytovanyx teorem [ pravyl\nymy i dlq analityçnyx funkcij. Slid we zhadaty blyz\kyj do predmetu rozhlqdu dano] statti rezul\tat F. A. Íamo- qna [6] (teoremaC3). Teorema))E. Nexaj F ( z ) = exp ( ) ( )1 2 0 2 π ψ θα θπ S ze di−∫{ }. Todi sup ( ) ( , ) 0 1 0 1 < < −∫ − r r r t T t F dtα < + ∞ todi i lyße todi, koly: 1) ψ ∈AC; 2) 0 2 0 2 2 2 π π ψ θ ψ θ ψ θ θ∫ ∫ + − + −( ) ( ) ( )t t t dt d < + ∞. TeoremaCCE naßtovxu[ na dumku, wo za velyçynu porqdku ρT [ u ] , de u ma[ vyhlqd (5), vidpovidagt\ vlastyvosti ψ, pov’qzani z absolgtnog neperervnistg. Ce, vlasne, vstanovlg[ teoremaC1, qka [ klgçovym rezul\tatom dano] statti. Teorema))1. Nexaj u ma[ vyhlqd (5), α ≥ 0, ψ ∈BV. Todi: 1) ρT [ u ] = ( )α γ− + 1 , de γ1 = sup :{ }τ ψ τ≥ ∈0 AC ; 2) ρT [ u ] = ( )α γ− + 2 , de γ2 = sup :{ }τ ψ τ≥ ∈0 BV . Zaznaçymo, wo γ1 = γ2 dlq dovil\no] funkci] ψ . Spravdi, nerivnist\ γ2 ≥ ≥ γ1 [ oçevydnog, pozaqk ACτ ⊂ BVτ . Qkwo Ω ψ ∈BV, ψ ( x ) ∼ c en inx n≠∑ 0 , ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 983 to ψβ ( x ) = c n en inx n − ≠∑ β 0 ∈ AC dlq dovil\noho β > 0, tobto BVτ β+ ⊂ ACτ dlq dovil\noho β > 0 [7, c. 31]. Nexaj τ [ ψ ] = sup :{ }γ ψ γ≥ ∈0 Λ , γ [ ψ ] = sup :{ }τ ψ τ≥ ∈0 AC . Teorema))2. Nexaj 0 ≤ σ ≤ ρ ≤ σ + 1 < + ∞ , u ∈ H ( D ) . Funkciq u U∈ σ ρ todi i lyße todi, koly ( )∀ >α σ ( )∃ ∈ψ BV u ( z ) ma[ vyhlqd (5), σ = = ( [ ])α γ ψ− + i τ ψσ α[ ]− = 1 – ρ + σ. Naslidok)1. Nexaj u ma[ vyhlqd (5), α ≥ 0, ψ ∈BV. Todi ρ T [ u ] = = ( [ ])α γ ψ− + , ρB [ u ] = ρ τ ψρ αT uu T [ ] [ ][ ]–+ −1 . ZauvaΩennq)1. Pry σ > 0 umova σ = ( [ ])α γ ψ− + [ rivnosyl\nog umovi γ [ ψ ] = α – σ. ZauvaΩennq)2. Neobxidnist\ teoremyC2 ne ma[ miscq dlq α = σ. Rozhlqne- mo funkcig u ( z ) = Re{ ( )}h z , h ( z ) = ( ) ln1 1 1 − − −z z ρ , de ρ ≥ 1, hilku mnoho- znaçno] funkci] h ( z ) v D vybrano tak, wob h ( 1 / 2 ) = 2 2ρ ln . Oçevydno, wo B ( r, u ) = ( ) ln1 1 1 − − −r r ρ , zokrema ρM [ g ] = ρ. Z ocinky dlq B ( r, u ) vyplyva[, wo T ( r, u ) ≥ c r r0 11 1 1 ( ) ln− − − +ρ , r↑1, ale ρT [ u ] = ρ – 1. Z dovedennq lemyC3 vyplyva[, wo u ( z ) ne moΩna zobrazyty u vyhlqdi (5) z α = ρ – 1, bo todi b ma- ly T ( r, u ) = O r(( ) )1 1− − +ρ , r↑1. 3. DopomiΩni tverdΩennq. Nastupna lema, qka ma[ i samostijnyj interes, [ osnovnog pry dovedenni teoremyC1. Lema))1. Nexaj α > 0, β > – α – 1, ψ ∈AC ( pry β < 0 nexaj we ψ β∈ −AC ) , g re i( )ϕ = 0 2π α ϕ ψ∫ −C re d ti t( ) ( )( ) . (6) Todi g re i( )ϕ = 0 2 1 π α β ϕ β αβ ϕψ∫ + − ∗ +C re d t D Q rei t i( ) ( ) ( )( ) , (7) de Q zαβ( ) = = 0 2 1 1 0 2 0 2 0 2 0 2 1 1 1 1 π α β β π β π β αβ π α β χ χ ψ χ χ α β ψ ψ α β ∫ ∫ ∫ ∫ + − − ∗ − ∗ − ∗ + − = + ∈ + > + − + + = C ze d t t t t C ze d t D ze d t q z C ze it it it ( ) ( ), ( ) ( ) ˜ ( ), ˜ , , ( ) ( ) ln ( ) ( ) ( ), , ( Λ −− ∗ − ∗ + < + < − + + = − < + <                ∫ it it d t q z ze d t q z q z ) ( ) ( ), , ln ( ) ( ) ( ), , ( ), , ψ α β ψ α β α β β αβ π β αβ αβ 0 1 1 0 1 0 0 2 ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 984 I. E. ÇYÛYKOV q zαβ( ) — obmeΩena v D analityçna funkciq, D1 , D2 — stali, zaleΩni lyße vid α i β. Tut i dali hilku Ln w vybrano tak, wob ln 1 = 0. MoΩna dovesty analohiçne tverdΩennq dlq harmoniçnyx funkcij, prote ob- meΩymosq lyße okremym vypadkom, qkyj nam bude potriben dlq dovedennq teo- rem. Lema))2. Nexaj α > 0, β > – α , ψ ∈AC ( pry β < 0 nexaj we ψ β∈ −AC ) , u ( z ) ma[ vyhlqd (5). Todi u re i( )ϕ = 0 2 1 π α β β αβ ϕϕ ψ∫ + ∗− + ′P r t d t D E re i( , ) ( ) ( ), (8) de E re i αβ ϕ( ) = = 0 2 1 1 0 2 1 1 0 1 π α β β π α β β αβ ϕ χ χ ψ χ χ α β ϕ ψ α β ∫ ∫ + − ∗ + − ∗ − = + ∈ + > − + < + <        P r t d t t t t P r t d t e z ( , ) ( ), ( ) ( ) ˜ ( ), ˜ , , ( , ) ( ) ( ), , Λ e zαβ( ) — obmeΩena v D harmoniçna funkciq, ′D1 — stala, zaleΩna lyße vid α i β. Dovedennq lemy�1. Nexaj α + β > – 1. Oçevydno, wo g ( 0 ) = 0 2 0 π α ψ∫ C d t( ) ( ) = Γ( ) ( ) ( )( )α ψ π ψ+ −1 2 0 . Poznaçymo ˜( ) ( ) ( )g z g z g= − 0 , ˜ ( ) ( ) ( )C z C z Cα α α= − 0 . Todi ˜( )g re iϕ , ˜ ( )C rei α ϕ zadovol\nqgt\ umovu (2) za zminnog ϕ. ProdovΩymo ψ na R za formulog ψ π ψ( ) ( )t t+ −2 = ψ π ψ( ) ( )2 0− . Z (4) i (6) oderΩu[mo ˜( )g re iϕ = 0 2π α ϕ ψ∫ −˜ ( ) ( )( )C re d ti t = 0 2π α θ ψ θ ϕ θ∫ − ′ +˜ ( ) ( )C re di . (9) Za umovog lemy ψβ , a otΩe, i ψβ ∗ naleΩat\ do AC. Podi[mo operatorom Iβ na (9). Za teoremog Fubini ma[mo I g re i β ϕ[ ˜]( ) = 0 2π α θ β ψ θ ϕ θ∫ − ′ +˜ ( ) [ ( )]C re I di = = i C re di− − ∗∫ ′ +β π α θ βψ θ ϕ θ 0 2 ˜ ( )( ) ( ) = i C re d ti t− − ∗∫β π α ϕ βψ 0 2 ˜ ( ) ( )( ) = = i k k r e d t k k i t k− = +∞ − ∗∫ ∑ + + + β π ϕ β α ψ 0 2 1 1 1 Γ Γ ( ) ( ) ( )( ) = k k ikr e = ∞ ∑ 1 µ ϕ( ) , (10) de µk r( ) = i k k e d t ritk k− − ∗+ + + ∫β π β α ψΓ Γ ( ) ( ) ( ) 1 1 0 2 . ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 985 Podi[mo teper na rivnist\ (10) operatorom I−β . OderΩu[mo ˜ ( )g re iϕ = k k ikk r e = ∞ ∑ 1 β ϕµ ( ) = 0 2 1 1 1 π β ϕ β α ψ∫ ∑ = +∞ − ∗+ + +k k i t kk k k r e d t Γ Γ ( ) ( ) ( )( ) = = 0 2 1 1 1 π ϕ β α β ψ∫ ∑ = +∞ − ∗+ + + +k k i t kk k r e d t Γ Γ ( ) ( ) ( )( ) + + 0 2 1 1 1 1 1 π β ϕ β α α β ψ∫ ∑ = +∞ − ∗+ + + − + + + +    k k i t kk k k k k r e d t Γ Γ Γ Γ ( ) ( ) ( ) ( ) ( )( ) = = 0 2 1 π α β ϕ β ϕψ∫ + − ∗ +˜ ( ) ( ) ( )C re d t g rei t i , (11) de g re i 1( )ϕ = 0 2π ϕ βψ∫ − ∗G re d ti t( ) ( )( ) , G ( z ) = k k kd z = +∞ ∑ 1 , dk = Γ Γ Γ ( ) ( ) ( ) k k k k + + + − + + + α β αβ1 1 1 . Z asymptotyky Γ ( z ) vyplyva[, wo dk = O k( )α β+ −1 , k → ∞ . Prote nam potribna toçnißa ocinka. Dlq c\oho vykorysta[mo rqd Stirlinha [8, c. 40] (hl.C12.33, teoremaC2) Γ ( x ) = x e x x O x x x− − + + +         1 2 2 32 1 1 12 1 288 1/ π , x → + ∞ . Nexaj y = O ( 1 ) , x → + ∞ , todi za dopomohog obçyslen\ (moΩna zastosuva- ty paket Maple) oderΩymo Γ Γ ( ) ( ) x y x + = x y y x y y y y x O x y 1 2 3 10 9 2 24 12 4 3 2 2 3+ − + − + − +         , x → + ∞ . (12) Dlq znaxodΩennq asymptotyky dk zastosu[mo (12) z x = k + 1 , y ∈ +{ , }α α β . V rezul\tati otryma[mo dk = D k D k O k1 1 3 2 3α β α β α β+ − + − + −+ + ( ), k → + ∞ , de D1, D3 — stali, qki zaleΩat\ lyße vid α ta β. Qkwo α + β < 0, to k k kd r = +∞ ∑ 1 = O k k= +∞ + −∑   1 1α β = O ( 1 ) , 0 ≤ r ≤ 1, tobto G ( z ) , a otΩe i g1 ( z ) , — obmeΩena analityçna funkciq v D . Qkwo α + β = 0, ma[mo dk = D k O k1 2/ ( )+ − , k → + ∞ . Zvidsy znaxodymo G ( z ) = – D z g z1 31ln( ) ( )− + , de g3 — obmeΩena analityçna funkciq v D . Pry α + β > 0 z ohlqdu na te, wo Γ Γ ( ) ( ) k k + + + α β 1 = k K k K k O k α β+ − + + +         1 1 2 2 31 1 , k → + ∞ , (13) oderΩu[mo ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 986 I. E. ÇYÛYKOV dk = D k k D k k O k1 4 3 1 1 1 Γ Γ Γ Γ ( ) ( ) ( ) ( ) ( ) + + + + + + − + + + −α β α β α β , k → + ∞ , (14) de K1, K2 , D4 — stali, qki zaleΩat\ lyße vid α ta β. Pry α + β < 1 ma[mo dk = D k k O k1 2 1 Γ Γ ( ) ( ) ( ) + + + + + −α β α β , k → + ∞ . Tomu G ( z ) = D C z1 1 ˜ ( )α β+ − + g3 ( z ) , de g3 ( z ) — obmeΩena analityçna funkciq vCC D . Qkwo α + β = 1, to G ( z ) = D C z D z1 0 4 1˜ ( ) ln( )− − + g4 ( z ) , de g4 ( z ) — ob- meΩena analityçna funkciq v D . Pidsumovugçy dovedene vywe, pry – 1 < α + β ≤ 1 z (11) znaxodymo ˜( )g z = = ˜ ( ) ( )C ze d tit α β β π ψ+ − ∗∫0 2 + g1 ( z ) , de g1 ( z ) ma[ vyhlqd, qkyj vymaha[t\sq v lemi vid Q zαβ( ) . Mirkugçy, qk na poçatku dovedennq lemy, otrymu[mo g ( z ) = 0 2π α β βψ∫ + − ∗C ze d tit( ) ( ) + g1 ( z ) + K3 , de K3 = – C gα β β βψ π ψ+ ∗ ∗− +( )( ( ) ( )) ( )0 2 0 0 . OtΩe, u vypadku – 1 < α + β ≤ 1 lemu dovedeno. Zalyßylos\ rozhlqnuty vypadok α + β > 1. Z (14) vyvodymo G ( z ) = k k kd z = +∞ ∑ 1 = D C z D C z z k k k 1 1 4 2 1 ˜ ( ) ˜ ( )α β α β+ − + − = +∞ + + ∑ ∆ , ∆k = O k( )α β+ −3 , k → + ∞ . OtΩe, g1 ( z ) = D C ze d t D C ze d tit it 1 0 2 1 4 0 2 2 π α β β π α β βψ ψ∫ ∫+ − − ∗ + − − ∗+˜ ( ) ( ) ˜ ( ) ( ) + + 0 2 1 π βψ∫ ∑ = +∞ − ∗ k k k itkz e d t∆ ( ) ≡ ≡ D C ze d t h z h zit 1 0 2 1 1 2 π α β βψ∫ + − − ∗ + +˜ ( ) ( ) ( ) ( ). Po-perße, z vyhlqdu h 1 ( z ) vyplyva[ M ( r, h1 ) = O r(( ) )1 1− − −β α pry r↑1. Po-druhe, z rezul\tativ M. M. DΩrbaßqna [2] (hl. 9, § 4) vyplyva[, wo h R1 2∈ + −α β ⊂ Rα β+ −1, de Rα — klas analityçnyx u D funkcij takyx, wo Re f U∈ α . Tomu [2] (hl.CIX) h1 ( z ) = 0 2 1 1 0 π α β χ∫ + − − +S ze d t i hit( ) ( ) Im ( ), de χ1 ∈BV . Rozhlqnemo h2 ( z ) . Pry r↑1 ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 987 M ( r, h2 ) = O k r k k = +∞ + −∑   1 3α β = O r O r 1 1 2 1 1 2 2( ) , , ln , . ( )−     + ≠ −     + =       + − +α β α β α β Zvidsy lehko otrymaty, wo D h re i− − +α β ϕ1 2Re ( ) = O ( 1 ) , r↑1. Spravdi, ce oçe- vydno pry α + β < 2. A pry α + β ≥ 2, 1 / 2 > ε > 0 D h re i− − +α β ϕ1 2Re ( ) = r r t h te dt r i − − + + − + − −∫ α β α β ϕ α β 1 0 2 21Γ ( ) ( ) Re ( ) = = O r t dt t r 0 2 21∫ − −       + − + − + ( ) ( ) α β α β ε = O dt r t r 0 ∫ −      ( ) ε = O ( 1 ) , r↑1. OtΩe, h R2 1∈ + −α β i h2 ( z ) = 0 2 1 2 2 0 π α β χ∫ + − − +S ze d t i hit( ) ( ) Im ( ) , de χ2 ∈BV. Ale oskil\ky M r h h( , )1 2+ = O r(( ) )1 1− − −α β , r↑1, to ( )( )h h z1 2+ = 0 2 1 1 2 1 20 0 π α β χ χ∫ + − − + + +S ze d t t i h hit( ) ( ( ) ( )) Im( ( ) ( )) = = 0 2 1 π α β χ∫ + − −C ze d tit( ) ˜ ( ) , de ˜ ( )χ t = 2 1 2 4( ( ) ( ))χ χt t K t+ + , K4 — stala. Zastosuvavßy teoremuCCC do Re( )h h1 2+ , otryma[mo, wo χ χ1 2 1+ ∈Λ i, qk naslidok, χ̃ ∈Λ1. Zvidsy i z (11) vyplyva[ tverdΩennq lemy u vypadku α + β > 1. Lemu dovedeno. Dovedennq lemy�2. Nexaj u ( z ) ma[ vyhlqd (5), F ( z ) = 0 2π α ψ∫ −S ze d tit( ) ( ) = 0 2 52 π α ψ α∫ − −C ze d t Kit( ) ( ) ( ). Todi Re F = u. Zastosovugçy do g ( z ) = ( ( ) ) /F z K+ 5 2 lemuC1, oderΩu[mo 1 2 5( ( ) )F z K+ = 0 2 1 π α β β α βψ∫ − − − ∗ −+C ze d t D Q zit( ) ( ) ( ), , de R zα β, ( )− magt\ vyhlqd, opysanyj u lemiC1. Zvidsy F ( z ) = 0 2 1 62 π α β β α βψ∫ − − − ∗ −+ −S ze d t D Q z Kit( ) ( ) ( ), . OtΩe, u re i( )ϕ = 0 2 1 62 π α β β α β ϕϕ ψ∫ − − ∗ −− + −P r t d t D Q re Ki( , ) ( ) Re( ( ) ), . Vraxovugçy, wo P r tα ( , ) = Re( ( ) ( ))2 0C re Cit α α− , pry 0 < α + β < 1 otry- mu[mo ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 988 I. E. ÇYÛYKOV E re i αβ ϕ( ) = 2 1 6D Q re KiRe( ( ) ),α β ϕ − − = D P r t d t q z1 0 2 1 π α β βϕ ψ∫ − − − ∗− +( , ) ( ) Re ( ), de q ( z ) — obmeΩena v D analityçna funkciq. OtΩe, u vypadku 0 < α + β < 1 lemu dovedeno. Pry α + β > 1 ma[mo ( ˜ , )χ ∈ ∈Λ1 7K R E re i αβ ϕ( ) = D P r t d t K1 0 2 1 7 π α β ϕ χ∫ − − − +( , ) ( ) = D P r t d t1 0 2 1 π α β ϕ χ∫ − − ∗−( , ) ( ), de χ∗( )t = χ π α β( ) ( ( ))/t K D P t+ − −7 1 12 0 . Lemu dovedeno. Lema))3. Qkwo u ( z ) ma[ vyhlqd (5), ψ β∈AC , to T ( r, u ) = O r 1 1( )( )−    − +α β , r↑1. Dovedennq. MoΩemo vvaΩaty, wo α ≥ β. Nexaj spoçatku α > β. Za le- mogC2 ma[mo u re i( )ϕ = 0 2 1 0 2 1 π α β β π α βϕ ψ ϕ χ∫ ∫− − ∗ − −− + ′ −P r t d t D P r t d t( , ) ( ) ( , ) ( ) ≡ I I1 2+ , (15) de χ ∈BV . Dali zi standartnyx ocinok znaxodymo T ( r, I1 ) = 1 2 0 2 0 2 π ϕ ψ ϕ π π α β β∫ ∫ − − ∗ + −      P r t d t d( , ) ( ) ≤ ≤ 1 2 0 2 0 2 π ϕ ϕ ψ π π α β β∫ ∫ − − ∗−      P r t d d t( , ) ( ) ≤ ≤ 1 2 2 1 10 2 0 2 1π α β ϕ ψ π π ϕ α β β∫ ∫ + −      − − + − ∗Γ ( – ) ( ) ( )re d d t i t ≤ ≤ Γ ( – ) ( ) 1 10 2 1 1 + −   ∫ ∫ − + − ≤ − α β π ϕπ α β ϕ d rt r + + d r t d d t r t t ϕ ϕ ϕ ψα β ϕ π π ϕ π β( sin( )) ( ) / /− +   − + − < − ≤ < − ≤ − ∗∫ ∫1 1 2 2 ≤ ≤ Γ ( – ) ( ) ( / ) / 1 2 1 2 21 1 2 1 + − + +      − − + − − +∫α β π τ τ π πα β α β π α βr r d r = = O r( )1 −( )− +β α , r↑1. Pry α = β, vykorystovugçy nevid’[mnist\ qdra Puassona, ma[mo ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 989 T ( r, I1 ) = 1 2 0 2 0 2 0π ϕ ψ ϕ π π β∫ ∫ −      − ∗ + P r t d t d( , ) ( ) ≤ ≤ 1 2 0 2 0 2 0π ϕ ϕ ψ π π β∫ ∫ −       − ∗P r t d d t( , ) ( ) = 0 2π βψ∫ − ∗d t( ) ≤ K, de K — dodatna stala. OtΩe, T ( r, I1 ) = O r 1 1( )( )−    − +α β , r↑1. Analohiçno T ( r, I2 ) = O r 1 1 1( )( )−    − − +α β , r↑1. Ostatoçno T ( r, u ) = O r 1 1( )( )−    − +α β , r↑1. Lemu dovedeno. Lema))4. Nexaj χ µ∈BV ∩ Λ , µ ∈ ( 0, 1 ] , p > 0. Todi 0 2 1 1 1 0 π ϕ χ∫ − − − − −r D r P r t d tp p( )( , ) ( ) = O ( 1 ) , r↑1. Dovedennq. Ma[mo I df= 0 2 1 1 1 0 π ϕ χ∫ − − − − −r D r P r t d tp p( )( , ) ( ) = = r s P s t ds d tp r p− − −∫ ∫ −1 0 2 0 1 0 π ϕ χ( , ) ( )) = = r s P s t d t dsp r p− − −∫ ∫ −1 0 1 0 2 0 π ϕ χ( , ) ( )) . Oskil\ky χ µ∈Λ , za teoremogCCC otrymu[mo 0 2 0 π ϕ χ∫ −P s t d t( , ) ( )) = O s( )1 1−( )− +µ , s↑1. Tomu dlq deqkoho r0 ∈ ( 0, 1 ) B ( r, I ) = O O s s ds r r p ( ) ( ) 1 1 0 1 1+ −      ∫ − −µ = O ( 1 ) , r↑1. Lemu dovedeno. Dovedennq tverdΩennq. Nexaj β = inf :{ }α α≥ ∈0 u U , α 1 > β. Todi, os- kil\ky U Uα α1 ⊃ , α1 > α, ma[mo u U∈ α1 . Za teoremog DΩrbaßqna [2] (teore- maC9.10) ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 990 I. E. ÇYÛYKOV u re i( )ϕ = 0 2 1 π α ϕ θ ψ θ∫ −P s d( , ) ( )) , (16) de ψ ∈BV. Dali zi standartnyx ocinok oderΩu[mo T ( r, u ) = O r( )( )1 1− −α , r↑1. OtΩe, ρ α[ ]u ≤ 1, vidtak ρ β[ ]u ≤ . Navpaky, prypustymo, wo T ( r, u ) = O r( )( )1 − −γ , r↑1, dlq deqkoho γ ∈ ( 0, β ) . Nahada[mo deqki xarakterystyky M. M. DΩrbaßqna [2] ( )( )u H∈ D : Tα ( r, u ) = r D u re di − − + ∫ ( ) α π α ϕ π ϕ 2 0 2 ( ) = 1 2 0 2 π ϕ π α ϕ∫ ( )+ u re di( ) . Pry α > 0 vykonu[t\sq nerivnist\ Tα ( r, u ) ≤ r D T r u− −α α ( , ). Z naßoho prypuwennq dlq α ∈ ( γ, β ) ma[mo D T r u−α ( , ) = O ( 1 ) , tomu Tα ( r, u ) = O ( 1 ) . Oskil\ky uα [ harmoniçnog, ce rivnosyl\no tomu, wo sup ( ) 0 1 2 0 < < ∫ r r iu re d π α ϕ ϕ < + ∞ , tobto u U∈ α , wo supereçyt\ nerivnosti α < β. OtΩe, naße prypuwennq [ xyb- nym, tobto ρ [ u ] ≥ β. Ostatoçno ρ [ u ] = β. TverdΩennq dovedeno. Dovedennq punktu 1b) teoremy A. Budemo mirkuvaty, qk i pry dovedenni (8.13) [3, c. 204] (teoremaC2). Vidomo [3, c. 204] (8.15), wo Ψα zadovol\nq[ neriv- nosti Ψα( )t ≤ c tα α−1, Ψα( )t ≤ c tα α−2 , 0 < t ≤ π, de stala cα zaleΩyt\ lyße vid α . Nexaj f ∈Λα , 0 < α < 1, 0 < β ≤ 2, 0 < h ≤ π / 2 . Todi 2π β β( )( ) ( )f x h f x+ − = = t h h t f x t f x t h t dt ≤ ≤ ≤ ∫ ∫+       − − + − 2 2 π β β( ) ( )( ) ( ) ( ) ( )Ψ Ψ ≡ A + B . Qk i v [3, c. 204], ma[mo A = O t t h t dt h h − ∫ + +( )       2 2 α β βΨ Ψ( ) ( ) ≤ ≤ O h t dt h h ( ) ( )α β − ∫ 3 3 2 Ψ = O h t dt h ( )α β 0 3 1∫ − = O h( )α β+ , h↓0 . Vykorystovugçy teoremu pro seredn[ ta ocinku dlq ′Ψβ , otrymu[mo ( 0 < θ < 1 ) B = O t t h hdt h t2 ≤ ≤ ∫ ′ +       π α β θΨ ( ) ≤ ≤ O h t t h dt h t ( ) 2 2 ≤ ≤ −∫ −( ) π α β = O h t dt h ( ) π α β∫ + −2 = O h( ) , h↓0 . OtΩe, f x h f xβ β( ) ( )+ − = O h( ) pry h↓0 , tobto fβ ∈Λ1. ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 991 4. Dovedennq teorem. Dovedennq teoremy�1. Z lemyC3 vyplyva[, wo ρT [ u ] ≤ ( )α γ− + . OtΩe, dosyt\ dovesty, wo ρT [ u ] ≥ ( )α γ− + . Oskil\ky pry α ≤ γ nerivnist\ tryvial\na, moΩemo vvaΩaty, wo α > γ . Prypustymo, wo ρT [ u ] = σ < α – γ . Nexaj η > 0 take, wo ρ = σ + η < α – γ . Za tverdΩen- nqmC1 u re i( )ϕ = 0 2π ρ ϕ λ∫ −P r t d t( , ) ( ), λ ∈ BV . (17) Bil\ß toho, λ ∈ AC , oskil\ky v protyleΩnomu vypadku, qkwo rozhlqnuty ana- lityçnu v D funkcig f taku, wo Re f = u, za teoremogCCE matymemo ρT [ u ] ≥ ≥ ρ > σ, wo nemoΩlyvo. Nexaj spoçatku α – γ ≥ 1, ε > 0. Za lemogC2 z (5) otrymu[mo ( β = – γ + ε ) u re i( )ϕ = 0 2 0 2 1 π α γ ε ε γ π α γ εϕ ψ ϕ ψ∫ ∫− + − ∗ − − +− + −P r t d t P r t d t( , ) ( ) ( , ) ˜ ( ) , de ψ̃ ψ χε γ= +− ∗c1 1, χ1 1∈Λ , c1 — deqka dijsna stala. Znovu za lemogC2 z (17) ma[mo u re i( )ϕ = 0 2 0 2 1 π α γ ε α ε γ ρ π α γ εϕ λ ϕ λ∫ ∫− + + − − ∗ − − +− + −P r t d t P r t d t( , ) ( ) ( , ) ˜ ( ), de λ̃ λ χα ε γ ρ= ++ − + ∗c2 2, χ2 1∈Λ , c2 — deqka dijsna stala. Poznaçymo τ = α – γ + ε – ρ > ε. VvaΩa[mo, wo τ < 1. C\oho moΩna dosqh- nuty vyborom η. Dovedemo, wo ψ γ τ ε∈ + −AC 1 , ε1 < τ. Ce supereçytyme prypu- wenng teoremy. Z ostannix dvox zobraΩen\ u vyvodymo 0 2π α γ ε ε γ τϕ ψ λ∫ − + − ∗ ∗− −P r t d t t( , ) ( ( ) ( )) = 0 2 1 π α γ ε ϕ λ ψ∫ − + − − −P r t d t t( , ) ( ˜ ( ) ˜ ( )), de ˜ ˜λ ψ− = c c2 1 2 1λ ψ χ χτ ε γ ∗ − ∗− + − . Zastosu[mo operator r D− −β β do obydvox çastyn ostann\o] rivnosti z β = α – γ + ε. Pry c\omu vraxu[mo, wo r D P− −β β β = = P0 ta rivnosti D−β = D D− − +1 1( )β , D P− + − β β 1 1 = r Pβ−1 0 . OderΩymo v( )re iϕ df= 0 2 0 π ε γ τϕ ψ λ∫ − −− ∗ ∗P r y d t t( , ) ( ( ) ( )) = = 0 2 1 1 0 π α γ ε α γ ε ϕ λ ψ∫ − + − − − + − − −r D r P r t d t t( )( , ) ( ˜ ( ) ˜ ( )). Funkciq v harmoniçna v D i ′vr ire( )ϕ = ( ) ( , ) ( ˜ ( ) ˜ ( ))( )− + − − −∫ − + − − − − + −α γ ε ϕ λ ψ π α γ ε α γ ε 0 2 1 1 1 0r D r P r t d t t + + 0 2 1 0 π ϕ λ ψ∫ − − −r P r t d t t( , ) ( ˜ ( ) ˜ ( ))) ≡ I I3 4+ . (18) Oskil\ky λ ∈ ⊂AC Λ0 i 0 < ε < τ, to za teoremogCCA (1 a)) λτ τ ε ∗ ∈ ⊂Λ Λ . ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 992 I. E. ÇYÛYKOV Za prypuwennqm teoremy ψ γ ε∈ −AC 0 dlq dovil\noho ε0 > 0, tobto ψε γ ε ε − ∗ −∈AC 0 , 0 < ε0 < ε. OtΩe, dlq dovil\noho ε0 ∈ ( 0, ε ) ma[mo ψε γ− ∗ ∈ ∈ Λε ε− 0 . Z oznaçen\ λ̃ ta ψ̃ vyplyva[, wo λ̃ – ψ̃ ∈ Λε ε− 0 . (19) Z (19) za teoremogCCC vyplyva[, wo B ( r, I4 ) = O r(( ) )1 0 1− − −ε ε , r↑1. Z inßoho boku, za lemogCC4 B ( r, I3 ) = O ( 1 ) , r↑1. Z ocinok I3 ta I4 vyvo- dymo B r r( , )′v = O r(( ) )1 1 0− − + −ε ε , r↑1. Za teoremogC2.35 [3] (hl.CVII.2] taka Ω ocinka ma[ misce i dlq ′vϕ , a same B r( , )′vϕ = O r(( ) )1 1 0− − + −ε ε , r↑1. Z ostan- n\oho spivvidnoßennq i teoremyCCD vyplyva[, wo v zobraΩu[t\sq intehralom Puassona vid funkci] z klasu Λε ε− 0 . Z inßoho boku, v [ intehralom Puassona vid ( )χ∗ ′ , qka vyznaçena majΩe skriz\, de χ∗ = ψ λε γ τ− ∗ ∗− . Tobto ( )χ∗ ′ majΩe skriz\ dorivng[ neperervnij funkci] z Λε ε− 0 . OtΩe, moΩemo vvaΩaty, wo ( )χ∗ ′ ∈ Λε ε− 0 . Zvidsy za teoremogCCA (1 b)) χ∗ ∈Λ1. Ale pryhada[mo, wo λτ τ τ ∗ ∈ ⊂AC Λ . OtΩe, ψ χ λε γ τ τ− ∗ ∗ ∗= + ∈Λ . Zvidsy ˜ ˜λ ψ− = c c2 1 2 1λ ψ χ χτ ε γ τ ∗ − ∗− + − ∈Λ . Tak samo, qk i vywe, ocinymo I4 , vykorystovugçy spivvidnoßennq ˜ ˜λ ψ− ∈ ∈ Λτ zamist\ ˜ ˜λ ψ− ∈ Λε ε− 0 . Za teoremogCCC oderΩymo I4 = O r(( ) )1 1− −τ , a za lemogCC4 I3 = O ( 1 ) , i, qk naslidok, B r( , )′vϕ = O r(( ) )1 1− −τ pry r↑1. Teper zhidno z teoremog Xardi – Littlvuda (teoremogCD) ma[mo ( )χ∗ ′ ∈ Λτ abo ψ λε γ τ− − ∗ − ∗−1 1 ∈ Λτ . Rozhlqnemo intehral Vejlq porqdku 1 – τ + ε2 , 0 < < ε2 < τ – ε , vid ostann\o] funkci]. Za teoremogCCA (1 b)) ψ λε γ τ ε ε− − + ∗ ∗− 2 2 ∈ ∈ Λ1 ⊂ AC . Ale λ ∈AC, tym bil\ße λε2 ∗ ∈AC, otΩe, takog Ω [ funkciq ψε γ τ ε− − + ∗ 2 . Tobto ψ γ τ ε ε∈ + − −AC 2 . Ce supereçyt\ prypuwenng teoremy, oskil\ky τ – ε – ε2 > 0. Nexaj teper 0 < α – γ < 1. Vybyra[mo ε > 0 tak, wob 0 < α – γ + ε < 1. Zastosovugçy, qk i vywe, lemuCC2 do zobraΩen\ (5) i (17), oderΩu[mo u re i( )ϕ = 0 2π α γ ε ε γϕ ψ∫ − + − ∗−P r t d t( , ) ( ) + + c P r t d t u re i 1 0 2 1 1 π α γ ε ε γ ϕϕ ψ∫ − − + − ∗− +( , ) ( ) ( ), u re i( )ϕ = 0 2π α γ ε α ε γ ρϕ λ∫ − + + − − ∗−P r t d t( , ) ( ) + + c P r t d t u re i 2 0 2 1 2 π α γ ε α ε γ ρ ϕϕ λ∫ − − + + − − ∗− +( , ) ( ) ( ) , de cj — stali, uj — obmeΩeni v D harmoniçni funkci], j ∈ { 1, 2 } . Zvidsy ( τ = = α – γ + ε – ρ ) ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 993 0 2π α γ ε ε γ τϕ ψ λ∫ − + − ∗ ∗− −P r t d t t( , ) ( ( ) ( )) = = 0 2 1 2 1 1 2 π α γ ε τ ε γ ϕϕ λ ψ∫ − + − ∗ − ∗− − + −P r t d c t c t u u re i( , ) ( ( ) ( )) ( )( ). (20) Oskil\ky u2 – u1 — obmeΩena harmoniçna funkciq v D, ]] moΩna zobrazyty (teoremaCCC) u vyhlqdi ( )( )u u re i 1 2− ϕ = 0 2 0 π ϕ χ∫ −P r t d t( , ) ( ), de χ ∈Λ1. Zastosu[mo operator r D− −β β do obox çastyn rivnosti (20) z β = α – γ + ε. Qk i u vypadku α – γ ≥ 1, oderΩymo v( )re iϕ df= 0 2 0 π ε γ τϕ ψ λ∫ − −− ∗ ∗P r t d t( , ) ( )( ) = = 0 2 1 1 0 2 1 π α γ ε α γ ε τ ε γϕ λ ψ∫ − + − − − + − ∗ − ∗− −r D r P r t d c t c t( )( , ) ( ( ) ( )) + + 0 2π α γ ε ϕ χ∫ − + − −P r t d t( , ) ( ). Dyferenciggçy ostanng rivnist\, otrymu[mo ′vr ire( )ϕ = 0 2 1 0 2 1 π τ ε γϕ λ ψ∫ − ∗ − ∗− −r P r t d c t c t( , ) ( ( ) ( )) + + ( ) ( , ) ( ( ) ( ))( )− + − − −∫ − + − − − − + − ∗ − ∗α γ ε ϕ λ ψ π α γ ε α γ ε τ ε γ 0 2 1 1 1 0 2 1r D r P r t d c t c t + + 0 2π α γ ε ϕ χ∫ ∂ ∂ −− + −r P r t d t( , ) ( ) ≡ I I I5 6 7+ + . (21) I5 ta I6 ocinggt\sq tak samo, qk i u vypadku α – γ > 1. Ma[mo λτ τ ∗ ∈Λ , ψε γ ε ε− ∗ −∈Λ 0 , 0 < ε0 < ε . Za teoremogCCC ta lemogCC4 vidpovidno B ( r, I5 ) = O r(( ) )1 1 0− − + −ε ε , B ( r, I6 ) = O ( 1 ) , r↑1. (22) I7 ocing[mo standartno [3] (hl.C8.2). Spoçatku zaznaçymo, wo ∂ ∂ ∂ − + − 2 t r P r tα γ ε ( , ) ≤ K reit 8 3 1 − − + − +α γ ε . (23) Zvidsy, zokrema, ma[mo ∂ ∂ ∂ − + − 2 t r P r tα γ ε ( , ) ≤ K t 9 3− + − +α γ ε , t ≤ π. (24) ProdovΩymo χ na R za formulog χ π χ( ) ( )t t+ −2 = χ π χ( ) ( )2 0− . Os- kil\ky ∂ ∂ − + −r P r tα γ ε ( , ) ta χ ′ — periodyçni funkci] vid t, oderΩu[mo ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 994 I. E. ÇYÛYKOV I7 = − + + − + −∫ ∂ ∂ − − π ϕ π ϕ α γ ε θ ϕ χ θ χ ϕ r P r d( , ) ( ( ) ( )) = = ( ( ) ( )) ( , )χ θ χ ϕ θ ϕα γ ε π ϕ π ϕ − ∂ ∂ −− + − − + + r P r – – − + + − + −∫ ∂ ∂ ∂ ∂ −    − π ϕ π ϕ α γ εθ θ ϕ χ θ χ ϕ θ r P r d( , ) ( ( ) ( )) = = ( ( ) ( )) ( , ) ( , ) ( ( ) ( ))χ π χ π τ χ ϕ χ ϕα γ ε π π α γ ε2 0− ∂ ∂ − ∂ ∂ ∂ ∂     + −− + − − − + −∫r P r r P r s s ds . Zvidsy, vykorystovugçy ocinky qdra (23), (24), vyvodymo I7 ≤ K10( )χ + τ τ π α γ ετ τ ω τ χ τ ≤ − − ≤ ≤ − + −∫ ∫+       ∂ ∂ ∂ ∂ 1 1r r r P r d( , ) ,( ) ≤ ≤ K10 + K r d r 11 1 31τ α γ ε ω τ χ τ ≤ − − + − +∫ − ( ), ( ) + 1 12 3 − ≤ ≤ − + − +∫ r K d τ π α γ ετ ω τ χ τ( ), ≤ ≤ K10 + 2 1 1 11 2 K r r ω χ α γ ε ( ), ( ) − − − + − + + K d r 13 1 2 − ≤ ≤ − + − +∫ τ π α γ ε τ τ = = O r 1 1 1( )−    − + −α γ ε = O r 1 1 1( )−    − −τ ρ , r↑1. Razom z (22) ce da[ B r r( , )′v = O r(( ) )1 1 0− − + −ε ε , r↑1, ε0 ∈ ( 0, ε ) . Dali mirku- vannq taki, qk u vypadku α – γ > 1 vid momentu zastosuvannq teoremyCCD. TeoremuCC1 dovedeno. Dovedennq teoremy�2. Dostatnist\. Nexaj α > σ. Za teoremogCC1 ρ [ u ] = ( [ ])α γ ψ− + = σ. Prypustymo spoçatku, wo σ < ρ. Vyberemo α ∈ ( σ, ρ ) . Oskil\ky τ ψσ α[ ]− = = 1 – ρ – σ, ψσ α δ− ∈Λ pry δ < 1 – ρ + σ. Za teoremog A (1 a)) ψ γ∈Λ pry γ = δ + α – σ < 1 – ρ + α . Vodnoças ψ γ∉Λ pry γ > 1 – ρ + α , bo v proty- leΩnomu vypadku za teoremogCCA maly b τ ψσ α[ ]− > 1 – ρ + σ. OtΩe, τ [ ψ ] = = 1 – ρ + α. Za teoremogCCC ρB [ u ] = ρ. Nexaj teper σ = ρ. Dosyt\ dovesty, wo ρB [ u ] ≤ σ. Nexaj α [ dovil\nym bil\ßym za σ. Oskil\ky τ ψσ α[ ]− = 1, za teoremogCCA (1 b)) ma[mo ψ ∈Λ1. Zvidsy za teoremogCCC B ( r, u ) = O r(( ) )1 − −α , tobto ρB [ u ] ≤ α . Dostatnist\ dovedeno. Neobxidnist\. Nexaj ρB [ u ] = ρ, ρT [ u ] = σ, σ ≤ ρ ≤ ρ + 1. Za tverdΩen- nqm dlq dovil\noho α > σ funkcig u moΩna zobrazyty u vyhlqdi (5), pry c\o- mu za teoremogCC1 ma[mo ( [ ])α γ ψ− + = σ. Prypustymo spoçatku, wo σ < ρ. Nexaj α ∈ ( σ, ρ ] . Z oznaçennq ρB vyply- va[, wo B ( r, u ) = O r(( ) )1 − − −ρ ε , r↑1, dlq dovil\noho ε > 0. Nexaj 0 < ε ≤ ≤ 1 – ρ + α . Za teoremogCCC ma[mo ψ α ρ ε∈ + − −Λ 1 . Todi ψσ α σ ρ ε− + − −∈Λ 1 . Krim toho, ψσ α σ ρ ε− + − +∉Λ 1 dlq dodatnoho ε, bo v protyleΩnomu vypadku ψC∈ ∈ Λα ρ ε+ − +1 i za teoremogCCC maly b B ( r, u ) = O r(( ) )1 − − +ρ ε , r↑1, ale ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7 PRO POVNYJ OPYS KLASU ANALITYÇNYX U KRUZI FUNKCIJ BEZ NULIV … 995 B ( rn ,Cu ) ≠ O rn(( ) )1 − − +ρ ε na deqkij poslidovnosti rn ↑1. OtΩe, τ ψσ α[ ]− = 1 – – ρ + σ. Nexaj teper α > ρ > σ, u zobraΩu[t\sq u vyhlqdi (5). Za lemogC2 dlq βC∈ ∈ ( σ, ρ ) , χ ∈ BV ma[mo u re i( )θ = 0 2 0 2 1 π β β α π βϕ ψ ϕ χ∫ ∫− + −− ∗ −P r t d t P r t d t( , ) ( ) ( , ) ( ) = I I8 9+ . (25) Oskil\ky B ( r,CI9 ) = O r(( ) )1 − −β , r↑1, a ρB [ u ] = ρ, to ρB [ I8 ] = ρ. Za teoremogCCC τ ψβ α[ ]− ∗ = τ ψβ α[ ]− = β + 1 – ρ . Zvidsy za teoremogCCA (2 a)) τ ψσ α[ ]− = σ + 1 – ρ . Nareßti, nexaj ρ = σ < α , ε > 0, β = σ + ε < α . Za lemogCC2 znovu ma[mo (25). Zi spivvidnoßen\ ρB [ u ] = ρ , ρ B [ I9 ] ≤ β otrymu[mo ρB [ I8 ] ≤ ρ + ε . OtΩe, B ( r, I8 ) = O r(( ) )1 2− − −ρ ε , r↑1. Za teoremogCCC τ ψβ α[ ]− ≥ β – 1 – ρ – – 2ε = 1 – ε. Zvidsy za teoremogCCA (2 a)) τ ψσ α[ ]− ≥ 1 – 2ε. Z dovil\nosti ε > 0 vyplyva[ τ ψσ α[ ]− = σ + 1 – ρ . TeoremuCC2 dovedeno. 5. Naslidky dlq analityçnyx funkcij. Z teoremC1, 2 ta toho faktu, wo dlq analityçno] funkci] g bez nuliv ln ( )g z — harmoniçna funkciq, vyplyva- gt\ taki teoremy. Teorema))3. Nexaj g z( ) = exp{ ( )}h z , de h z( ) = 0 2 0 π α ψ∫ − +S ze d t i hit( ) ( ) Im ( ), (26) α ≥ 0, ψ ∈ BV . Todi ρT g[ ] = ( [ ])α γ ψ− + . Teorema))4. Nexaj 0 ≤ σ ≤ ρ ≤ σ + 1 < + ∞ , g — analityçna funkciq i g z( ) ≠ 0 v D . Funkciq g A∈ σ ρ todi i lyße todi, koly ( )∀ >α σ ( )∃ ∈ψ BV g z( ) = exp{ ( )}h z , de h z( ) ma[ vyhlqd (26), σ = ( [ ])α γ ψ− + i τ ψσ α[ ]− = 1 – – ρ + σ. Naslidok)2. Nexaj g z( ) = exp{ ( )}h z , de h ( z ) ma[ vyhlqd (26), α ≥ 0, ψC∈ ∈ BV . Todi ρT g[ ] = ( [ ])α γ ψ− + , ρM g[ ] = ρ τ ψρ αT gg T [ ] [ ][ ]+ − −1 . 1. Linden C. N. On a conjecture of Valiron concerning sets of indirect Borel point // J. London Math. Soc. – 1966. – 41. – P. 304 – 312. 2. DΩrbaßqn M. M. Yntehral\n¥e preobrazovanyq y predstavlenyq funkcyj v kompleksnoj oblasty. – M.: Nauka, 1966. – 672 s. 3. Zyhmund A. Tryhonometryçeskye rqd¥: V 2 t. – M.: Myr, 1965. – T.C1, 2. 4. Chyzhykov I. E. Growth of harmonic functions in the unit disc and an application // Oberwolfach Repts. – 2004. – 1, # 1. – P. 391 – 392. 5. Hardy G. H., Littlewood J. E. Some properties of fractional integrals. II // Math. Z. – 1931/32. – 34. – S. 403 – 439. 6. Íamoqn F. A. Neskol\ko zameçanyj k parametryçeskomu predstavlenyg klassov Nevan- lynn¥ – DΩrbaßqna // Mat. zametky. – 1992. – 52, # 1. – S.C128 – 140. 7. Salem R. On a theorem of Zygmund // Duke Math. J. – 1943. – 10. – P. 23 – 31. 8. Uytteker ∏. T., Vatson DΩ. N. Kurs sovremennoho analyza: V 2 t. – M.: Fyzmathyz, 1963. – T.C2. – 516 s. 9. Subxankulov M. A. Tauberov¥ teorem¥ s ostatkom. – M.: Nauka, 1976. – 400 s. OderΩano 12.05.2005 ISSN 1027-3190. Ukr. mat. Ωurn., 2007, t. 59, # 7
id umjimathkievua-article-3360
institution Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal
keywords_txt_mv keywords
language Ukrainian
English
last_indexed 2026-03-24T02:41:04Z
publishDate 2007
publisher Institute of Mathematics, NAS of Ukraine
record_format ojs
resource_txt_mv umjimathkievua/4a/92c8371045aa2d5ec8a36ead8393854a.pdf
spelling umjimathkievua-article-33602020-03-18T19:52:14Z On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders Про повний опис класу аналітичних у крузі функцій без нулів із заданими величинами порядків Chyzhykov., I. E. Чижиков, І. Е. For arbitrary $0 ≤ σ ≤ ρ ≤ σ + 1$, we describe the class $A_{σ}^{ρ}$ of functions $g(z)$ analytic in the unit disk $D = \{z : ∣z∣ &lt; 1\}$ and such that $g(z) ≠ 0,\; ρ_T[g] = σ$, and $ρ_M[g] = ρ$, where $M(r,g) = \max \{|g(z)|:|z|⩽r\},\quad$ $T(r,u) = \cfrac1{2π} ∫_0^{2π} ln^{+}|g(re^{iφ})|dφ,\quad$ $ρ_M[g] = \lim \sup_{r↑1} \cfrac{lnln^{+}M(r,g)}{−ln(1−r)},$ $\quad ρT[g] = \lim \sup_{r↑1} \cfrac{ln^{+}T(r,g)}{−ln(1−r)}$. Для произвольных $0 ≤ σ ≤ ρ ≤ σ + 1$ описан класс $A_{σ}^{ρ}$ аналитических в единичном круге $D = \{z : ∣z∣ &lt; 1\}$ функций $g(z)$ таких, что $g(z) ≠ 0,\; ρ_T[g] = σ$, $ρ_M[g] = ρ$, где $M(r,g) = \max \{|g(z)|:|z|⩽r\},\quad$ $T(r,u) = \cfrac1{2π} ∫_0^{2π} ln^{+}|g(re^{iφ})|dφ,\quad$ $ρ_M[g] = \lim \sup_{r↑1} \cfrac{lnln^{+}M(r,g)}{−ln(1−r)},$ $\quad ρT[g] = \lim \sup_{r↑1} \cfrac{ln^{+}T(r,g)}{−ln(1−r)}$. Institute of Mathematics, NAS of Ukraine 2007-07-25 Article Article application/pdf https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/3360 Ukrains’kyi Matematychnyi Zhurnal; Vol. 59 No. 7 (2007); 979–995 Український математичний журнал; Том 59 № 7 (2007); 979–995 1027-3190 uk en https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/3360/3464 https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/3360/3465 Copyright (c) 2007 Chyzhykov. I. E.
spellingShingle Chyzhykov., I. E.
Чижиков, І. Е.
On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
title On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
title_alt Про повний опис класу аналітичних у крузі функцій без нулів із заданими величинами порядків
title_full On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
title_fullStr On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
title_full_unstemmed On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
title_short On a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
title_sort on a complete description of the class of functions without zeros analytic in a disk and having given orders
url https://umj.imath.kiev.ua/index.php/umj/article/view/3360
work_keys_str_mv AT chyzhykovie onacompletedescriptionoftheclassoffunctionswithoutzerosanalyticinadiskandhavinggivenorders
AT čižikovíe onacompletedescriptionoftheclassoffunctionswithoutzerosanalyticinadiskandhavinggivenorders
AT chyzhykovie propovnijopisklasuanalítičnihukruzífunkcíjbeznulívízzadanimiveličinamiporâdkív
AT čižikovíe propovnijopisklasuanalítičnihukruzífunkcíjbeznulívízzadanimiveličinamiporâdkív